Keď sa povie Palawan každého asi napadne El Nido. A čo napadne nás ? Stanovanie na opustených ostrovoch kde je človek nútený vystúpiť zo svojej komfortnej zóny.
A presne o tom bola štvordňová dobrodružná časť našej dovolenky, na lodi bez elektriky, sprchy a spaním na pláži v stane. Niečo ešte nepoznané masovými turistami. Tam si máme možnosť uvedomiť, čo všetko považujeme vo svojom živote za samozrejmosť. Jedli sme to, čo sme si my alebo naša posádka ulovil no samozrejme sme mali aj malé zásoby z obchodu.
Navštívili sme desiatky ostrovov a až na jeden boli všetky neobývané. Plávali sme v mori bez strachu, že prídeme k úrazu selfie tyčkou no zato na nás číhalo ale iné nebezpečenstvo v podobe neviditeľných, nepríjemných, pŕhlivých medúz. Maličké, čo nás pŕhlili pri plávaní nám spôsobovali iba zimomriavky a krátkodobé svrbenie. Ako by to ale bolo, aby som si nevyskúšala objatie tej veľkej.
Nevidela som ju, ale zato som ju cítila. Bolo to, ako šľahnutie bičom. Celá noha sa mi vyhádzala, ako po strete so žihľavou a ani po niekoľkých dňoch to nezmizlo a nakoľko som nevedela ako telo na to reaguje rozniesla som si ten jed po celých rukách, pretože sa stačilo dotknúť postihnutého miesta a hneď na to si poškrabať ruku a uz to bolo. Nakoniec ma toho zbavili antibiotika v miestnej nemocnici, kde som ostala prekvapená informáciou od doktora, že konzumácia morských plodov, a plávanie v mori túto reakciu ešte zhoršujú. A tie boli mojou každodennou potravou a činnosťou no keď vás nikto nevidí a vaše oblečenie sú aj tak iba plavky je vám to nejako jedno. Vaša myseľ sa sústreďuje na niečo úplne iné.
Počas dňa sa meníte na rybu, pretože šnorchlovanie ako tam len tak niekde nezažijete. A na loďku sa vraciate len keď sa kotva dvíha hore, pretože je čas posunúť sa na ďalšie dychberúce miesto. Len vy a ten prekrásny pestrofarebný podmorský svet keď počuť len váš dych je niečo Západy slnka, aké som nikde inde na svete nevidela boli dychvyrážajúce, A divadlo na nočnej oblohe? Neuveriteľné. Vždy keď som niekde vo svete hľadám veľký voz. Ten na Filipínach bol obklopený miliónom hviezd. Tak veľa som ich ešte nevidela. Dokonca môžete voľným okom pozorovať Mliečnu dráhu. A keď sklopíte zrak z neba na more, môžete pozorovať svetielkujúci planktón na hladine. Ten výlet bola rozprávka v priamom prenose. No musím sa priznať, že nie všetko bolo dokonalé. Spať v stane znie romanticky, ale bez karimatiek je to boj.
Toto nepohodlie vynahradí pohľad, ktorý sa ti ráno naskytne. Otvoríš oči a uvidíš východ slnka nad obzorom z toho najluxusnejšieho miesta na ostrove. Aj na sprchovanie sa hrnčekom sa dá zvyknúť. Každopádne pozitívne zážitky, o ktoré sa postarala príroda, prevyšovali nad negatívnymi na ktoré časom človek aj tak zabudne. Odvážnym, túžiacim po dobrodružstve a hľadačom neobyčajných zážitkov vrele odporúčam.
Napíšte komentár