Cestu do Banaue sme podcenili  a tak sme chceli mať istotu, že let na Cebu stihneme. Šli sme na istotu a  zaplatili si taxi do Cauayan za 8000 peso čo je cca 120 eur. Nakoľko sme boli 4 nebola to taká tragédia. Vyrážali sme v podvečer po celodennom výlete.  Na ubytku sme si po ceste vyzdvihli bágle a v Info centre sme čakali na náš odvoz. Cesta trvá autom cca 4 hodiny a tak bolo treba na cestu nejaké tie zásoby pivka. Chalani sa vybrali cez cestu  do minimarketu a my sme čakali pri batožine. Zrazu sa vo dverách objavil s krvavou tvárou Davys s vetou že ho zrazil tricykel. Teda zrazil ako zrazil. Dávidko bol dnu v minimarkete a zakričal na Davysa, že tam pivo nemajú tak sa otočil na päte ako sa hovorí a v tom dostal ranu do obočia od tricyklistu. Ten si ho pravdepodobne nevšímol a kto už niekedy filipínsky tricykel videl pochopí, ako je vôbec možné niekoho si nevšimnúť.  Tak či onak rana na obočí vôbec nevypadala dobre tak sme šli zašívať.

Nemocnicu sme v horách nečakali, ale miesto kde nás zaviezli to vraj zvládne. Vraj píšem zámerne, pretože si myslím, že šiť sa učili iba teoreticky. Davys mal jediné šťastie, že mu to umŕtvili a nevidel čo s ním stvárajú. Ja som sa mu to snažila natočiť, ale musím povedať, že to vypadalo brutálne drasticky a mala som čo robiť len sa na to pozerať.

 Účel to ale splnilo a štichy vypadali, že to vydržia. Aby sa mu tam nedostala infekcia mu prelepili pol hlavy. Prevencia za každú cenu. Na druhej strane vždy lepšie ako keď som ja spadla v 2016 na Filipínach na skútri a pani mi chcela ranu zašívať domácim šitím, čo som odmietla. Tak mi to iba vydezinfikovala, prelepila intimkou a zaviazala šatkou čo vzala z hlavy svojej dcére.  Dôležité je, že vás ošetria v hocijakých podmienkach a nič za to nechcú. Davys si musel zaplatiť iba za lieky a dezinfekciu čo si bol vziať v lekárni. Ošetrenie bolo for free a my sme mohli opustiť Banaue a vybrať sa za ďalším dobrodružstvom.