Filipíny a ostrov, ktorý by ste nemali vynechať

Plávanie so žralokom veľrybím neodlučiteľne patrí k návšteve Filipín. No vedeli ste o tom, že Oslob na ostrove Cebu nie je jediné miesto, kde to môžete zažiť?

V decembri sme strávili na Filipínach tri týždne a vybrali sme si tri ostrovy plus sever.

To ako sme začínali na severe a aj ako sme sa dostali na prvý z troch ostrovov, som už písala. Taktiež som už spomenula, že po príchode zo severu sme mali nepeknú skúsenosť s podvodom na turistov, na ktorý sme hlavne kvoli únave skočili a ani vo sne ma nenapadlo, že sa s vykoristovaním turistov budeme od tohto momentu stretávať na dennej báze.

Ale nie úplne o tom som chcela. Dnes to bude práve naopak. O ostrove, ktorý z vás nebude chcieť stiahnuť kožu, kde sa väčšinu času nebudete musieť predierať davom iných turistov. O mieste, na ktorom môžete vidieť najmenšie opičky sveta, ale aj o mieste, kde budete plávať s majestátnymi tvormi a v správny deň v týždni zažijete niečo netradičné, no neodlučiteľne patriace k filipínskej kultúre.

Dnes to bude o ostrove Bohol.

Tento ostrov sa nachádza vedľa Cebu a určite by ste ho mali navštíviť. Myslite ale na to, aby ste sa ubytovali na poloostrovčeku Panglao. Je to asi jediné miesto, kde to žije. Samozrejme len za predpokladu, že si večer radi zájdete na drink, prípadne na masáž.

Na motorke po vlastnej osi

Najlepším spôsobm ako spoznávať krásy ostrova, je požičať si skúter a voziť sa hore dole po okolí. Tu ste si pánom svojho času a na nikoho nemusíte brať ohľad. OK. Možno až na svoju polovičku. To by sa asi patrilo.
Na ubytovanie na Bohole sme prišli až neskoro v noci a tak nastal čas dospať tú nekonečnú cestu, čo nám samozrejme zobralo dosť podstatnú časť z dňa. Výhoda ale bola, že na ostrove boli naši kamaráti a tak sme sa vybrali za nimi pozisťovať, čo sa oplatí vidieť, nakoľko tu strávili niekoľko dní. Už len pláž, na ktorej sme sa stretli bola tá najkrajšia z ostrova. Síce patrí k rezortu South Palms, no bez problémov vás tam pustia a to dokonca zadarmo. Čo sa bohužiaľ na Filipínach tak často nevidí.
Všetky tie naj miesta ostrova sú okolo hodinky jazdy na skútri z mestečka Panglao, takže absolútne nemusíte riešiť nijaké organizované výlety v rámci pevniny.
Náš problém – neproblém je, že nie sme úplne ranné vtáčatá. No a samozrejme jeden z dôvodov je, že večer chodíme spať až po pol noci, takže tie rána sú trochu pomalšie. V rámci jedného dňa by sa dalo stihnúť omnoho viac, ale tak sme na dovolenke a načo sa stresovať. To bol aj dôvod, prečo sme na prvú zastávku dňa prišli až po záverečnej. Totiž zatvárajú o pol jedenástej doobeda, ale k tomu sa dostanem. Ťažkú hlavu sme si z toho nerobili, lebo veď aj zajtra je deň.

Vodopády

Dohodli sme sa s nimi, že teda prídeme ďalší deň, keď budú mať zase otvorené a pokračovali sme ku vodopádom. Prvá zastávka bola Ingkumhan Falls. Zastavili sme na konci cesty, kde už na nás čakal ujo so zošitom. Zošit na Filipínach vždy znamená poplatok. Vy sa do neho zapíšete a následne zaplatíte nejakú sumu. Pri tomto vodopáde bola suma 2O Peso čo je v prepočte 30centov. Inak povedané, nič čo by vám malo zdvihnúť tlak. Od parkoviska je to pár minút dole schodmi a definitívne stojí za návštevu. Ja zo skál neskáčem, lebo som posera, ale ak sa nebojíš určite sa tu zabavíš aj touto aktivitou. Vodopád nepatrí k tým najväčším a december celkovo nepraje množstvu vody, pre málo zrážok, ale je v prekrásnom prostredí a my sme tam boli sami len s domácimi deckami, ktoré nám robili spoločnosť.

Ďalšou zastávkou bol len pár minút jazdy skútrom vodopád Pahangog Falls. Samozrejme aj tam na nás čakal zošit. Tu nám už ale tlak zdvihli. Zjavne nepochopili čo znamená Donate Box. Vo voľnom preklade to znamená dobrovoľný príspevok. Oni sa ale rozhodli, že dobrovoľný príspevok je 300Peso na osobu, čo je cca 5 eur. a musíme si zaplatiť aj sprievodcu, ktorý nás odprevadí.
Vec ktorú naozaj nenávidím je pohľad na turistu ako na chodiacu peňaženku. Takže som sa s nimi pustila do diskusie, že to nemajú oficiálny cenník a ja im tú sumu nezaplatím. Po pár minútach sme odchádzali s dohodnutou cenou 20 peso na osobu, aj so sprievodcom. Skúter sme tam museli nechať pri nejakej rampe, kde začínala tá platená časť.
Pred tým ako začali zneužívať turistov, ste sa skútrom určite dostali až na lúku, z ktorej začínajú schody k vodopádom. Boli sme 4ria a sprievodca len jeden. David so Zuzkou (naši spolucestovatelia) šli s ním a my sme sa na tej lúke zakecali s domácimi, čo tam predávali nápoje. Im sa tiež moc nepáči, ako na parkovisku zneužívajú turistov, ale čo oni proti tomu zmôžu.
Keď sme dorazili na miesto, hneď na nás niekto z tej ich mafie zhukol, kde je náš sprievodca. Kým sa ku nám náš sprievodca priznal, odpovedala som im, že sme ho po ceste zjedli. Niekde sa totiž môjho Dávidka pýtali či je kanibal. Ten pohľad stál fakt za to.
Samotný vodopád bol omnoho krajší, ako ten prvý a bolo tu aj viac ľudí, ale stále žiadna masovka.

Čokoládové hory – Chocolate Hills

Toto bola naša posledná zastávka daného dňa. Vybrali sme sa tu na západ slnka. Treba povedať, že v zime svojou farbou moc tie čokoládové kopčeky nepripomínajú, ale výhľady pri západe slnka sú fakt krásne. Strávili sme tu zlatú hodinku, ale inak tu nič špeciálne nie je, takže si ich návštevu spojte aj s nejakou inou aktivitou. Vaše zadky vám budú vďačné. Predsa len je to cca 1:40 z Panglao. Čo je tiež fakt krásne, je príroda po ceste, pretože prechádzate popri ryžových poliach, ktoré stoja za zastavenie. My sme cestou tam nezastavovali, pretože sme chceli stihnúť západ slnka no a cestou späť už bola tma. Neurobte rovnakú chybu a užite si tie výhľady nie len za jazdy.

Veľerybie žraloky – Whale shark

Toto je miesto, na ktoré sme dostali odporúčanie od našich kamarátov. Ak ste čítali články pred týmto, viete, že sme začali na Bohole, aby sa Davidovi stihli zahojiť štichy so stretu s tricyklom na severe, pred tým ako pôjdeme s týmito obrami šnorchlovať na ostrove Cebu. To bol aj dôvod, prečo sme sa tam zastavili o deň skôr, aj keď sme vedeli, že už je po záverečnej. Potrebovali sme si overiť či majú tie celotvárove masky na šnorchlovanie.
Jednoznačne najlepšie odporúčanie na trip, čo sme mohli dostať bol tento. Ku žralokom sa ide loďkou asi iba 30 metrov od brehu. Na mieste zaplatíte 1500 pesos čo je zhruba 25 eur na osobu, ale verte mi. Stojí to za to. Najlepšie je keď tam prídete okolo desiatej, keď na more vyrážajú ľudia čo si asi radi pospia nakoľko tí prví tam už stoja o 6 ráno.
My sme zase prišli až o pol jedenástej, pretože bola nedeľa a na cestách boli policajné kontroly. No a my ako praví turisti bez helmy, sme boli zastavený a bola nám vydaná bloková pokuta, takže nás to trochu spomalilo. Našťastie dnes sme sa dostali na more aj napriek tomu, že sme prišli neskoro. Bolo to asi vďaka tomu, že sme tam boli deň pred tým a ujovi čo strážil parkovisko som padla do oka, takže nás bez problémov pustil.

No ale prečo by ste mali ísť radšej sem, namiesto známejšieho Oslobu na Cebu. Tak je to presne pre to. Nie je to tak známe a my sme boli na loďke 8 ľudí. My 4ria a ešte 4ria Filipínci. Okolo nás plávali dva obrovské žraloky, ktoré sú prikrmované každé ráno medzi 6:00 – 12:00. Takže je zaručené že ich tam stretnete. Okrem toho, že tam nie ste obklopení inými ľuďmi, čo do vás bezohľadne narážajú, ako posledná loď dňa tam strávite viac času ako pol hodina, ktorá je určená na tento zážitok. A verte mi. Každá jedna minúta v spoločnosti týchto tvorov stojí za to.

Nedeľné kohútie zápasy

Úplný bonus tohto zážitku bol fakt, že je nedeľa. Pre Filipíncov je to deň, keď sa usporadúvajú kohútie zápasy a neodlučiteľne patria k ich kultúre. No a čo bol ten bonus? Aréna je postavená hneď vedľa parkoviska. Počuli sme hudbu a preto sme sa tam šli pozrieť. To, že sa tam konajú zápasy nás nenapadlo. Zaplatili sme vstupné 100 peso čo je cca 1.50 eur . V aréne sme boli jediný turisti a ja so Zuzkou dokonca jediné ženy, ak nerátam tetušky čo vyberali vstupné. Do pár minút od nášho vstupu do arény sa strhla prietrž mračien, takže sa nám to lepšie ani naplánovať nedalo.
Prvý zápas bol pre mňa celkom šok, ale atmosféra ktorá tam bola nás behom pár minút pohltila a ako náhle sme si nechali vysvetliť pravidlá, padli z našej strany aj nejaké stávky na víťaza.

Uvedomujem si, že to asi nie je zážitok pre každého, no aj napriek tomu by som vám každému jednému priala to zažiť. Kohúty trénujú pred prvým zápasom cca mesiac, kedy sa o neho starajú ako o výstavný kus. Čo vlastne až do prvého zápasu je. Čím viacej zápasov vyhrá tým je jeho cena vyššia. Kohút, čo ide do svojej prvej arény má hodnotu 3000 peso, čo je zhruba 50 eur. Šampióni majú hodnotu aj 50 000peso čo je cez 800 eur. Záleží len na vás, aký si na to urobíte názor. Ja by som to ale na prvú neodsudzovala.

Tajfún

Prietrž mračien, ktorá sa spustila počas nášho pobytu na zápase bola iba predzvesťou toho, čo nás náš posledný deň čaká.

Na internete sme našli, že sa na Cebu vieme dostať priamo z Panglao loďou, ktorá vyráža iba jeden krát do dňa o 6stej ráno a cesta trvá necelé dve hodiny a výhľady sú vraj dokonalé. Pre nás ideálna kombinácia ako nezabiť celý deň cestovaním. No lenže pani príroda sa rozhodla, že nám to trochu okorení a deň pred našim plánovaným odchodom sa na oceáne neplánovane sformoval tajfún. Pre nás to znamenalo, že na druhý deň ostrov neopustíme, nakoľko bola vydaná výstraha a všetky lode boli zrušené.

Ubytko sme vymenili za lacnejšie a svojou polohou pre nás výhodnejšie. Presťahovali sme sa “do baru”, kde mali biliard, aby sme sa nenudili ak by to malo zabrať viac dní. Našťastie pršalo iba jeden deň a tajfún na pevnine stratil na intenzite. Nevýhoda ale bola, že podnikaví Filipínci za každú cenu chceli, aby sme čakali na loď, ktorá mala ísť priamo na Cebu. Dokonca nám o pol šiestej ráno volali, že môžu vyplávať na more. O šiestej sme už boli nastúpený na mieste kde nás mali vyzdvihnúť. Zrazu nik nedvíhal telefón a tak sme ostali stáť pred východom slnka bez ubytka a ďalšieho plánu.

Sadli sme teda na Jepney a nechali sa zaviesť do prístavu, že vezmeme normálny trajekt, keď už sme aj tak pobalení. Po vyše hodine v rade sme si kúpili lístok na ďalší deň, nakoľko bolo už o 10tej ráno všetko vypredané. Jediná možnosť odstať sa čím skôr na juh Cebu bola na druhý deň s prestupom na ostrove Negro.

Takže nám neostávalo nič iné ako sa vrátiť na ubytko, kde nám dali napäť našu izbu, požičali sme si na pol dňa ešte skúter a aj keď bolo pod mrakom povozili sme sa ešte po okolí. Okúpali sa v nejakej jaskyni a náš pobyt na Bohole sme ukončili pri západe slnka a palmovej pláži z prvého dňa.

Ráno sme ešte raz vyskúšali, čo tá loď. Predsa len by nám to ušetrilo niekoľko hodín. Tu z nich vypadlo, že dôvod prečo nemôžu vyplávať, vôbec nie je zákaz, ale stav lode. Búrka ju totiž vyplavila na plytčinu a aby ju dostali znova na more potrebujú poriadny príliv. Keby sme sa mali spoliehať na ich rozprávky na Bohole strávime určite ešte niekoľko dní navyše.

Každopádne, ak sa budete rozhodovať medzi Boholom a Cebu tak jednoznačne uprednostnite Bohol. Z toho čo nás čakalo na Cebu sme ostali jemne znechutení. Ale o tom nabudúce.

Ak ste sa dostali až tu, neváhajte zanechať váš názor, či vlastný zážitok, alebo čokoľvek čo uznáte za vhodné.

Ostrov Bohol po vlastej osi

Filipíny a ostrov, ktorý by ste nemali vynechať