fbpx
  • Menu
  • Menu

Prvý deň na Palawane a asi posledný krát ako šofér skútru

Začalo to hneď pár hodín pred odletom z Európy, kde nám o dve hodiny posunuli let zo Saudskej Arábie. Človek by si povedal, dve hodiny hore dole, ale nám to narušilo harmonogram a to malo dopad na následné presúvanie sa k cieľu našej cesty. Museli sme si prebookovať let v rámci Filipín, nakoľko sme mali letieť posledným letom toho dňa. To posledne po čom sme túžili, bolo míňať našu dovolenku v deväť miliónovom meste. Samozrejme sme tam nakoniec museli ostať a na poslednú chvíľu hľadať nové lety a ubytovanie. A to nehovorím o tom, že prebookovanie letenky nás stálo rovnako ako nová. Aké z toho plynie ponaučenie? Rátať s riadnou (3 hodiny sú málo:)rezervou na prestup. Nikdy neviete, čo sa stane.

MANILA
Môj prvý dojem. Je jedno obrovské špinavé veľkomesto, plné pouličných zlodejov. To sme vedeli vďaka blogom aj predtým no vlastná skúsenosť je hodná zlata. No musím podoktnúť , že sme sa od letiska moc nevzdialili a tak sme boli iba v okrajovej časti.
Hneď, ako sme sadli do taxíka, ktorý sme si chytili za bránami areálu letiska, z aby sme ušetrili, nám taxikár pre varovanie všetky dvere uzamkol. Trochu ma to vydesilo, no šofér nás ihneď upokojil a vysvetlil,že je to len pre naše dobro, nakoľko zlodeji tam jazdia na skútroch a za jazdy otvárajú dvere a ukradnú, na čo dosiahnu. Takže sa nezľaknite a ak to neurobí taxikár, zabezpečte sa sami. V žiadnom prípade sa na cene v Manile s taxikármi nedohadujte. Žiadajte zapnúť taxameter a peniaze máte ušetrené. Často aj stonásobok ceny udanej taxikárom.
Našťastie sme v Manile strávili iba 8 hodín a z toho sme polovicu prespali a zvyšok sme strávili na letisku lebo poučení predchádzajúcou skúsenosťou, sme nič nechceli nechávať na náhodu.

PUERTO PRINCESCA
Od vycestovania z Európy, k nášmu prvému cieľu, Puerto Princesca nám nakoniec zabralo 3 dni. Náš trip ale napokon mohol začať. Po tom, ako sme sa ubytovali a na raňajky o pol siedmej ráno, sme si dali zaslúžené a vychladené pivko, bol spánok zase raz posunutý na neurčito. Za tie tri dni cestovania sme spali možno 6 hodín, ale neprišli sme vyspávať, všakže. Skôr sme chceli využiť každý deň naplno aby, nám a neušiel ďalší z našej dovolenky v raji. Po raňajkách sme si požičali motorky na tri dni s tým, že na nich pôjdeme na juh Palawanu a preskúmame turistami neprebádanú krajinu. Aj keď to znie možno dobrodružne, pre mňa to skončilo skôr, ako sa začalo.. Hneď prvý deň , som nešťastne spadla z motorky a nepríjemne sa oškrela. Samozrejme, že moje nadšenie spoznávať krásy ostrova týmto spôsobom padlo vďaka bolesti, ktorú som mala.Takže sme si predĺžili pobyt na danom mieste, aby som sa zotavila a brázdili sme len okolie.
Ako sa hovorí, všetko zlé, je na niečo dobré. Aj keď nám to narušilo náš cestovateľský plán, mali sme možnosť hneď na začiatku zažiť ochotu miestnych ľudí . Keď som ležala pod motorkou, cestujúci z autobusu, ktorý bol predo mnou, sa okamžite prišli pozrieť či som v poriadku. Našťastie krv žiadna, no odretá koža v 80% vlhkosti nie nič príjemné a šanca na vytvorenie chrasty je minimálna. Na pláži, kde sme išli, ma domáci bez mihnutia oka ošetrili a nič za to nechceli. Všade som čítala, ako domáci bez odmeny nepohnú ani prstom, no opak bol pravdou. Ich dezinfekcia bola čistý alkohol , ako gáza poslúžila intimka a obväz šatka, ktorú si zložila ich dcéra z hlavy. Mala som šťastie na dobrých, ochotných ľudí. Postarali sa o mňa najlepšie, ako im to ich skromné podmienky dovolili.

Leave a reply

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.