Z Bali na Komodo
Bali je obľúbená destinácia mnohých cestovateľov, ale počuli ste už o ostrove Flores? Je to perfektné východiskové miesto, z ktorého sa môžete dostať do národného parku Komodo.
Na Flores sa z Bali dostanete najjednoduchšie letecky. Cena leteniek sa pohybuje okolo 30 eur, takže to nie je nič, čo by vám malo zruinovať rozpočet.
Tento ostrov má toho dosť čo ponúknuť a podľa mňa je to stále neobjavený raj, ktorý sa oplatí spoznávať. My sme sa tu vybrali iba za jedným cieľom a to bola plavba loďou po národnom parku, takže z Flores sme videli iba mestečko Lebuan Bajo a aj to iba z “rýchlika” . Prileteli sme podvečer a ďalší deň sme už mali dohodnutú plavbu.,
Trojdnova plavba lodou po nardnom parku
Už z Európy sme si vybrali spoločnosť, s ktorou sa na tri dni na more vyberieme. a Ostávalo nám už iba zastaviť sa po prílete do cestovky a celé to vyplatiť.
Hľadali sme rôzne možnosti a cenové rozdiely sú fakt obrovské v závislosti od luxusu na ktorý si potrpíte. My sme na instagrame narazili na najlacnejšiu verziu za 2 800 000 IDR ( ca 165 eur/osoba ). Vždy si k tomu treba ešte zarátať poplatok za vstup do národného parku, ktorý v cene nie je a jeho výška je 500 000IDR (ca 30 Eur /osoba)
Fotky ukazovali loď, ktorá nášmu minimu zodpovedala. Vlastná kúpeľňa a klíma v kajute. Viac nám netreba.
Program je vždy rovnaký. Nejaké šnorchlovanie, pláže, výšľap na ikonickú vyhliadku, ktorá na vás vyskočí ako prvá, keď si do Googlu zadáte Komodo a samozrejme dve najväčšie lákadlá. Plávanie s mantami a hľadanie Varana Komodského na poslednom mieste na svete, kde žije vo voľnej prírode.
Takže pri výbere rozhoduje naozaj iba to, akú loď si vyberiete a koľko ste ochotní zaplatiť.
Neurobte rovnakú chybu ako my
Dnes už viem, že sme sa nemali ulakomiť na tú najlacnejšiu verziu, ale mali sme sa viac sústrediť na recenzie od ľudí, čo plavbu s danou spoločnosťou absolvovali.
Tu sme narazili na kameň úrazu. Síce sme našli najlacnejšiu možnosť, až neskôr sme si uvedomili, že neexistuje miesto, kde by sa dali o danej spoločnosti prečítať nejaké komentáre. Z ich strany je to skvelý marketingový ťah. Nám stačili fotky lode z čias, keď pravdepodobne vyšla prvý krát na more. Realita súčasnosti bola ale úplne inde.
Naša izba bola v podpalubí, bola stuchnutá, klíma fungovala viac menej iba ako ventilátor, dvere do kúpeľne vypadávali z pántov a o celkovej čistote ani nehovorím. Povedali sme si ale, že tie dve noci nejako prežijeme. Veď sa v izbe zdržiavať aj tak nebudeme a prídeme sa tu iba vyspať.
To som si myslela až do momentu, kedy sme sa chceli uložiť na spánok a detailnejšie som si pozrela posteľ. Neverím, že to prestieradlo bolo niekedy prané a čerešnička na torte bol šváb v posteli.
Bolo rozhodnuté. Spím vonku na palube na vlastnom uteráku.
Musím povedať, že to bolo skvelé rozhodnutie, aj keď prvá noc bola skúška ohňom. Prišla búrka, ktorá našťastie rýchlo skončila, no more po nej ostalo rozbúrené a my sme sa skoro celú noc presúvali na miesto rannej turistiky.
Asi je vám jasné že vietor, vlny a vrčiaci motor sa postarali o spánkový deficit. Na druhej strane, aspoň som spala na čerstvom vzduchu a nemusela som sa báť, či mi v noci nevbehne do úst nejaký schovaný tvor, ktorého sme neodhalili.
Prvú noc sme na palube spali iba ja a Dávidko, ale druhú noc o miesta na palube už bol väčší záujem. Mám pocit, že každý kto mohol a hlavne si stihol zabrať nejaké miesto spal vonku. Len úplne neviem, kde spala naša posádka a či vôbec, pretože si myslím, že s týmto nerátali a za normálnych okolností spia na palube oni.
Nie vždy sa stretne na výlete jedna krvná skupina
Musím povedať, že do teraz sme na spoločné výlety mali naozaj šťastie na skvelých ľudí a z niektorými z nich sme v kontakte už roky. Ale to znamená len jediné. Nemôže to byť vždy všetko dokonalé a raz muselo prísť aj niečo iné. Na lodi bolo okrem nás a posádky ešte 9 pasažierov a z toho dve väčšie deti. Okrem jedného Nemca to boli všetko domáci Indonézania. Určite tam veľkú roku zohrávala jednak jazyková bariéra, ale pravdepodobne aj tá kultúrna odlišnosť.
Čo sa stavu lode týka, neboli sme jediní nepokojní pasažieri a možno aj to prispelo k takej nijakej atmosfére. Nik sa s nikým nerozprával a to sa mi úprimne stalo prvý krát. Ľudia čo chodia na zmiešané výlety sú z našich skúseností viac spoločenský a preto tento druh výletov máme radi. Na cestách stretávame ľudí so spoločnou vášňou k cestovaniu a pohľadu na život a preto o témy na rozhovory nie je núdza a s niektorými ostávame v kontakte dlhodobo.
Tento krát to bolo ale diametrálne odlišné a naša loď bola tak trochu loď duchov.
Aj tak je to výlet čo musíte zažiť
Odhliadnuc od toho, že sme výber plavidla podcenili a skupinu s ktorou sme boli si nevyberáme, plavenie sa po národnom parku je úžasné.
Niečo podobné sme zažili na Filipínach kde sme nocovali na opustených ostrovoch a zarylo sami to do pamäte aj napriek diskomfortu medzi najkrajšie zážitky z cestovania. Tento výlet tomu veľmi konkuruje. Dokonca aj napriek tomu, že sme to absolvovali v dažďovej sezóne, s počasím sme mali šťastie.
Dokonalé scenérie, kde vidíte ešte naozaj tú divokú prírodu a pláže, ktoré nelemujú rezorty, čo by sa vlastne v národnom parku ani stať nemalo. Ale myslím, že je len otázka času, keď niekto nájde medzeru v zákone a niečo tam postaví.
Nás o tomto výlete presvedčila možnosť vidieť varana komodského a plávať s matami. Oba sny sa nám splnili aj napriek tomu, že vám stretnutie s týmito zvieratami nikto garantovať nemôže, nakoľko človek ešte stále divej prírode rozkazovať nedokáže.
Z oči voči s Varanom Komodským
Varan Komodský je najmohutnejší žijúci zástupca zo skupiny varanov. Vo voľnej prírode žije iba na indonézskych ostrovoch Komodo a dosahuje dĺžku 2 – 3 metrov. Najväčší zaznamenaný jedinec meral 3,13 metrov a vážil 166 kilogramov.
Stretnutie s ním vám nikto nezaručí, pretože rozloha ich teritória na ktorom žijú je obrovská a môžu byť schovaní kdekoľvek.
My sme ale mali šťastie a počas hodinového okruhu, ktorý má asi 1km a tiahne sa ponad dedinku sme ich videli hneď niekoľko. Dokonca sa schyľovalo aj k bytke, ale nakoniec to ukončili iba mega hlasným syčaním po sebe.
Dôvodom vysokej pravdepodobnosti , že ich aj vy uvidíte je ich spolunažívanie s domácimi. Prišli na to, že turisti ktorý prídu tam z pravidla nechajú nejaké peniaze a tak oželejú, že im z času na čas zmizne nejaké tá koza a nechávajú prírodu si robiť svoju prácu a neznemožňujú varanom loviť si potravu, ktorá je ľahšie dostupná.
Vedeli ste ale, že potrava varana nie sú iba kozy, ale aj jelene, ktorých výskyt na ostrovoch mňa osobne prekvapil. Čo ma prekvapilo ale ešte viac bola informácia, že varan dokáže uloviť aj byvola.
Na to aký je varan obrovský a ťažký má neuveriteľné zrýchlenie, ale len na veľmi krátku dobu, čo ako moment prekvapenia stále stačí. Vo svojich slinách ma 50 druhov rôznych toxických baktérii. Tým pádom sa rana po jeho uhryznutí rýchlo infikuje a obeť umiera na infekciu. Varanovy stačí po útoku iba počkať kým jeho obeť neskoná sama.
Vy sa ale báť nemusíte, pretože je s vami “ozbrojený” sprievodca. Jeho zbraň je taký drevený dvojzubec, ktorým by ho v prípade útoku znehybnil pridržaním hlavy.
Domáci nie vždy toto šťastie majú a aj ich stále dokážu prekvapiť útokom, ktorý bohužiaľ aj pre človeka často konči tragicky. V tom lepšom prípade iba amputáciou, ktorá ako jediná dokáže sírenie sa infekcie telom zabrániť.
Aj keď varan nie je žiadny domáci miláčik, verím tomu, že Dávidko by ho mal aj tak najradšej doma, tak ako vlastne každého jaštera. Na druhej strane ja by som tam mala najradšej žirafu, takže mu nemám čo vyčítať.
Dávidkove vytúžené stretnutie posledného žijúceho “dinosaura” vo svojom prirodzenom prostredí sme úspešne zvládli. Teraz som na rade ja a plávanie s mantami.
Plávanie s mantami
Útesové manty majú rozpätie plutiev 6 až 7 metrov, takže bolo jasné že stíhať im nebude jednoduché s plutvičkami, čo sme na lodi vyfasovali.
Trochu som sa obávala toho, ako bude naša posádka pohotová pri vyskakovaní a naskakovaní na loďku. Predsa len plutvy samotné dodávajú pohybu na súši, lepšie povedané na loďke nemotornosť a keď si do toho vezmem pavecké schopnosti a úbory moslimských žien, myslím že moje obavy boli na mieste. Vedeli sme do čoho ideme, nakoľko sme podobnú skúsenosť už mali zo Zanzibaru, kde sme takto “prenasledovali” delfíny.
Keď sme boli na pozícií, kedy bolo treba skočiť do mora, vačšina posádky sa ešte len chystala. Ja som ale bola pripravená na skok v sekunde a to čo som videla bolo jednoducho dokonalé.
Akurát popod nás plávalo niekoľko obrovských lietajúcich morských tvorov a pri zoskoku boli iba kúsoček odo mňa a ako by na pozdrav si tam dávali podmorské saltá. Samozrejme som zažila prvotný šok, pretože tá veľkosť manty vzbudí rešpekt, no v rovnakej sekunde vás to nabije adrenalínom a pocitom štastia.
Sú to prekrásne vznešené zvieratá a plávať s nimi bol môj splnený sen. S Dávidkom sme plávali zarovno s nimi a v podstate sme zabudli kontrolovať, kde sa naša loďka nachádza. Ostatný členovia našej skupiny im nestíhali a tak sme sa od nich odpojili, no sledovať ich polohu bolo to posledné, čo som mala na mysli. Chcela som si užiť každú sekundu pozorovaním ich vznešenosti.
Keď mi už odchádzali sily, vynorila som hlavu na hladinu a mala som pocit, že sme uprostred oceána samy. Predsa len, keď sme čo i len trochu vzdialený od lode, stráca sa vám vďaka vlnám z dohľadu. Našťastie nás mali plus mínus stále v oku a po nalodení ostatných účastníkov prišli aj po nás a žiadna dráma sa nekonala.
Ak by už do konca výletu malo napríklad pršať, prežila by som to, pretože tento zážitok mi už nik nevezme a ešte stále mi vyčaruje úsmev na tvári.
Čo od plavby očakávať?
Jednoznačne zážitky. Či už tie negatívne, alebo tie pozitívne. Vždy myslite na to, že hocijaká skúsenosť je lepšia ako žiadna.
Keby sa máme rozhodovať znova, asi by sme zvolili iba jednu noc a jednoznačne by sme nejaké to euro navyše obetovali na loď s reálnymi recenziami. Na druhej strane, keby že máme živšiu skupinu aj dve noci by boli málo.
Program je všestranný a každý si tam nájde to svoje. Okrem nami vytúženého stretnutia s posledným žijúcim potomkom dinosaurov a lietajúcou mantou si ako rannú rozcvičku vyšľapete na ikonickú vyhliadku. Večer z lode budete pozorovať stovky obrovských netopierov, ktoré sa so západom slnka vydávajú na lov, alebo budete len tak čilovať na pláži
Musím povedať, že aj podmorský svet je úžasný a šnorchlovanie si naozaj užijete. Nie sú to žiadne polomŕtve koráli, ale naozajstné podmorské záhrady plné života.
Takže ak máte na pláne precestovať Bali, možno je na čase zvážiť aj návštevu Flores a vyskúšať si život na lodi. Ľutovať nebudete
Napíšte komentár