Nusa Penida.Napriek tomu, že je to malý ostrov, cesty tu nie sú veľmi poprepájané, a tak si tie top pláže za jeden deň asi obehnúť nestihnete. Samozrejme, pokiaľ tam nejdete iba po fotku. V takom prípade by sa to stihnúť dalo, ale bola by to škoda.

My sme na Nuse vychytali pekné počasie, a tak sme to potrebovali využiť. Požičali sme si skúter a ako prvé sme sa vybrali na tú najznámejšiu  pláž ostrova – Kelinking Beach.

Cesty sú tam naozaj v katastrofálnom stave, a aby toho nebolo málo, jazdí tam množstvo taxíkov, pretože na skúter sa málokto odváži. Ja musím povedať, že keby bolo taxíkov menej a ľudia by jazdili skútrom, bolo by to oveľa lepšie a bezpečnejšie. Ostrovné cesty na autá veľmi stavané nie sú, pretože sú úzke, ale na druhej strane je to asi pohodlnejšie, ale aj oveľa drahšie.

Keď sme dorazili na miesto a zbadali tú radu na fotku, ktorú by chcel mať každý, rozhodli sme sa pokračovať v ceste. Tá viedla okolo opíc, ktoré číhali, čo komu vypadne z ruky. Začiatok schodiska bol preplnený, pretože každý si chcel urobiť fotku, čo nikomu nemám za zlé, ale blokovať schody a ešte zazerať, že ti niekto vošiel do záberu, už je moc. Hlavne keď o pár metrov nižšie by už zazerajúci boli úplne sami.

Trochu sme podcenili výbavu a vybrali sa tam v žabkách a bez vody. Síce bolo pred západom slnka, stále bolo horúco a ja sa príliš prehrievam a potom doslova umieram. Takže tieto schody nie sú nič pre mňa, ak na to nie som psychicky pripravená, čo som v danú chvíľu nebola.

Aj napriek tomu sme sa dostali asi do polovice na miesto, kde schody končia a začínala už na pohľad dosť nebezpečná cestička dole. Tu som sa zasekla, že to môžem… a bez vody a tenisiek dole jednoducho nepôjdem. Dnes sa na to pozerám už inak a kľudne sme tam mohli zbehnúť, pretože podnikavci dole za poriadnu prirážku vodu predávali, no v tej chvíli sa mi do toho fakt nechcelo. Na druhej strane túto pláž bez ľudí už nikdy nezažijeme, pretože tam stavajú výťah, ktorý podľa môjho názoru krásu tohto miesta zničí. Takže ak sa tam chystáte v najbližšej dobe, využite ten zážitok, či už zo schodov samotných, alebo z čerešničky na torte v podobe prázdnej pláže, ktorých je stále menej, pretože nás cestuje stále viac.

Ostrov ale stále ponúka ešte jeden skvost a to Diamond Beach, kam sme sa vybrali na druhý deň a tentokrát až dole. Som rada, že nie sme ranné vtáčatá, pretože popoludní sa dole schádza už po tieni, ktorý vrhá skala. Nevýhodou ale je, že popoludní nemáte toľko času tam relaxovať kvôli prílivu, a tak keď sa pláž začala zaplavovať, vybehli sme hore. Dnes už o čosi motivovanejšia som súhlasila s presunom na pláž na druhej strane toho istého útesu, kde sme strávili čas s domácimi a rozprávali sa o tom, ako sa to pre nich všetko vďaka turizmu mení, no nie vždy tým správnym smerom.

Niektoré pláže na Bali si vyžadujú minimálnu kondičku, lebo sú pod útesom, ale Nusa Penida je iný level. Nie len že si odpálite nohy zo schodov a na pláži vás ošľahajú celkom silné vlny, ale ak ste na skútri ako spolujazdec, aj zadok dostane poriadne zabrať, lebo tie cesty sú extrém. Ale tak to má asi byť. Zážitky si treba zaslúžiť.

Pekné počasie sme si minuli a večer prišla zase nekončiaca prietrž mračien. V bare, kde sme sedeli, to dokonca nevydržala strecha a na podlahe sa začali robiť kaluže vody. Jediné šťastie bolo, že sme boli na pešo.

Horšie ale bolo, že sme nechceli znova zmoknúť, a tak keď ani po niekoľkých hodinách neprestalo pršať a mne začínala byť fakt zima, vybavili sme si odvoz. Za tri minúty cesty autom si vypýtal nenormálne peniaze, ale bolo mi to jedno. Čo ma ale naštvalo bol fakt, že dážď ustal po minúte, čo sme už sedeli v aute. No nič, možno nabudúce počkáme ešte chvíľu.