Prefláknuté Koh Phi Phi alebo raj na zemi Koh Lipe?
Konečne sa nám podarilo sa dostať z Phuketu a ako ďalšiu zastávku sme si to namierili na ostrov Koh Phi Phi. Ak ste ešte nečítali, ako naša cesta začala, neváhajte to napraviť tu: Phuket, miesto kde to žije.
No ale teraz späť k Koh Phi Phi. Komu by tento názov nič nehovoril , tak je to miesto, ktoré preslávil film Pláž.
Keď už sme to mali po ceste, bola by škoda sa nezastaviť. A hlavne v čase našej návštevy bolo Thajsko otvorené necelé dva mesiace, takže nával turistov sme neočakávali.
Loď z Phuketu na Phi Phi nás vyšla 900tbh (ca 25 Eur) na osobu. Ostrovček je to maličký, a preto sme si tam dali iba dve noci. Samozrejme sú ľudia, čo si tam naplánujú týždeň či dva. Ja osobne si to neviem predstaviť , ale každý podľa seba. Samozrejme, že presúvanie sa po ostrovoch zaberie trochu času a nakoľko sú letné dni v Ázii o poznanie kratšie ako tie v Európe, možno je to pre niekoho zabitý čas. Za mňa je to čas, kedy si človek môže oddýchnuť a bez výčitiek svedomia si zdriemnuť aj cez deň. Predsa len dni sú kratšie, ale zato noci dlhšie, a kto nejde spať o deviatej asi nebude vstávať o piatej ráno s východom slnka.
Po príchode na ostrov sme sa šli hneď ubytovať, pomotať sa trochu po okolí s cieľom sa najesť, dohodnúť si výlet na druhý deň a zrazu bola zlatá hodinka. Dávidko dostal skvelý nápad vybehnúť si to na západ slnka na vyhliadku. Bohužiaľ som s ním tento názor nezdieľala a tak sa naše cesty rozišli. Mala som pocit, že to nie je možné stihnúť a hlavne po jedle som nemala potrebu driapať sa niekam na kopec a tak som si zvolila drink na pláži. Samozrejme , že to stihol a ja som bola nasratá, že som s ním nešla, pretože obloha hrala všetkými farbami a ten výhľad tam je nádherný.
Dohodli sme sa ale, že si to tam spolu vyšliapeme ráno na východ slnka. Žiadna párty do rána tu nehrozila a tak sme boli odhodlaní si privstať.
V pokoronovom období bolo toho na ostrove viacej zavretého ako otvoreného a tak sme posedeli v bare na pláži, kde sa Dávidko ku mne pridal, pokecali s domácimi ako to celé prežívali, nakoľko ostali uväznený na ostrove, kde je hlavný príjem turizmus, ktorý zo dňa na deň prestal po dobu dvoch rokov. My sme sa tu sťažovali na rôzne nezmyselné opatrenia, čo mi prišlo úplne hlúpe po rozhovore s čašníčkou. Oni reálne bojovali o prežitie. Prišli o všetky príjmy. Nemohli opustiť ostrov a najväčším problémom bol nedostatok jedla. Niečo také si my nedokážeme ani len predstaviť. Nám vadilo nosiť rúška do obchodu. Oni by dali všetko za to, aby mali kam a za čo do obchodu ísť. Žijeme v dvoch tak odlišných svetoch, že môžeme byť naozaj vďační za všetko čo máme a nie sa stále iba sťažovať.
Už som to určite spomínala, ale naozaj milujem cestovanie hlavne z dôvodu, že mi otvára oči a na vlastné problémy sa pozerám inak.
No ale o tom som vôbec nechcela.
Koh Phi Phi a výlet na Maya Beach
Na tento výlet sme sa rozhodli ísť na pol dňa so západom slnka, preto sme krásne ráno stihli ešte pred raňajkami vyšľapať na vyhliadku. Túto kombináciu vrelo odporúčam. Hore sa ide celý čas po schodoch a pred východom slnka je teplota predsa len prijateľnejšia. Tak či onak, nejedná sa o žiadnu náročnú turistiku a za pol hoďku ste pri vstupe. Ráno tam takmer nikto nebol a tak sme prvé lúče mali len pre seba. Je to celkom gýčová záhrada s rôznymi sochami. Celé je to krásne farebné aj keď za mňa musím povedať, že menej je niekedy viac. Zato výhľad, tak tomu sa nedá čo vytknúť a preto ak budete na Phi Phi vybehnite si hore kľudne aj ráno aj večer.
Po raňajkách sme zakvasili u nás na bazéne a okolo jednej sme myslím vyrážali na výlet ktorý nás stál 600 TBH (ca 16 Eur) na osobu.
Je to klasický výlet loďkou s niekoľkými zastávkami. Jedna z nich bola na Monkey Beach a nakoľko asi už viete, aký ja mám postoj k opiciam , tak je vám jasné, že toto som si s radosťou nechala ujsť a tie “krvilačné beštie” som sledovala z loďe.
A čo tá pláž? Vedeli ste, že tak ako ju poznáte z filmu ju nikdy neuvidíte, pretože tá zátoka neexistuje? Teda existuje pláž a taktiež aj zátoka, ale bohužiaľ nie sú na tom istom mieste. Zábery z filmu, kde sa pozerajú z pláže sú natáčane na inej časti ostrova, ako je poloha samotnej pláže. Z nej máte výhľad nekončiaci horizont, nie na dokonale skrytý kúsok raja.
V čase našej návštevy bola ešte stále uzavretá a tak sme sa mohli na ňu iba pozerať z loďky, ale aj tak to stálo za to, pretože pohľad na ňu v osvetlení zapadajúceho slnka bol nádherný. Čo nám ale dovolili bolo preplávať si na malú pláž hneď vedľa. Tam som sa ja ale bohužiaľ nedostala, nakoľko voda bola plytká a moje topánky do vody ostali na hotely. No a kráčať na boso po koráloch nie je teda niečo po čom moja zdravotná karta túži.
Kým sme sa vybrali naspäť na náš ostrov sledovali sme ako sa k horizontu blíži slnko za znenia klavírnej skladby, ktorá hrala z lode. Bolo to dokonalé. Ja jednoducho západy slnka nad horizontom milujem. Táto nádhera nás sprevádzala po celý čas, aj keď hudbu po naštartovaní prehlušili motory aj tak to bolo magické. K dokonalosti by už asi chýbali iba delfíny skákajúce popred loď, ale tak človek nemôže mať všetko.
Na odporúčanie Ľuboša zo Supertripu sme sa presunuli na ďalší ostrov.
Koh Lipe, raj na zemi, ktorý musíš vidieť
Toto miesto je možno trochu od ruky, pretože sa nachádza takmer na hranici s Malajziou, ale za návštevu určite stojí. Z Koh Phi Phi sme sa tu dostali loďou za 2500 BTH (ca 65 Eur) na osobu. Ešte sme ani poriadne nevystúpili a už sme boli očarení.
Ubytovanie sme mali na na dve noci, za 140 Eur, čo je na Thajsko celkom paľba. Cene to bohužiaľ ani len nezodpovedalo, ale čo už. Za raj sa platí. Toto miesto sme si dali ako Vianočný darček, čo bola skvelá voľba. Už niekoľko rokov trávime Vianoce v exotike a trepať darčeky cez pol sveta sa neoplatí, preto si vždy zaplatíme niečo navyše. Či už safary, lepšie ubytko, alebo celkovo nejaký výlet, ktorý je trochu mimo plánovaný rozpočet. Veď zážitky sú naveky. Alebo minimálne, kým nám ich nepretriedi ujo Alzhajmer.
Ostrovček je to malinký. Lemuje ho biely piesok a more má toľko odtienov modrej, že vám to hlava neberie. Z jednej strany na druhú vedie iba jedna ulica, kde sa sústreduje život v podobe obchodíkov a reštaurácíí. Na večeru sme sa vybrali na útes na západ slnka a po večeri sme si prešli na drink na opačnú stranu ostrova. Prejsť tou ulicou z jednej strany na druhú zaberie možno 15 minút a tak sme dostali skvelý nápad.
Ráno si požičiame kajak a oboplávame si to dookola.
Nápad to bol síce skvelý, ale veľkosť ostrova po obvode sme podcenili. Skoordinovať naše pohyby pri štarte, aby sme sa netočili v kruhu dalo trochu zabrať, a tých krásnych vyznaní lásky čo popri tom padlo, vám asi nemusím opisovať. Jediné čo ma mrzelo, že sme si nezobrali kajak s priehľadným dnom.
Voda je tam tak priezračná, že vidíte na dno, ktoré je od hladiny vzdialené sice niekoľko metrov, ale pocitovo akoby to boli centimetre.
Po 2 hodinách sme sa dostali na miesto, ktoré nám večer pred tým zabralo 15 minút. Tu sme náš kajak odparkovali a zastavili sme sa na obed. Predsa len bolo načase si trochu oddýchnuť. To sme ale netušili, že nie sme ešte ani v polovici. Zdalo sa nám, že za zákrutou je už naša pláž. Za zákrutou bol ale nekonečne dlhý výčnelok ostorva.
To by možno až tak nevadilo, ale zrazu sme nevideli na dno, chrbát ma už nenormálne bolel a vždy keď som sa otočila dozadu, mal Davidko pauzu. Niekedy s kamerou v ruke, inokedy iba tak s cigou. Mňa mohlo urvať od nervov. Musím sa priznať, že tá hĺbka mi naháňala strach a chcela som to mať rýchlo za sebou. Takže sme si zase začali vyznávať lásku, ako dokonale spolupracujeme a vydávame rovnakú energiu na návrat na našu pláž.
Aj slnko sa nejako nebezpečne rýchlo rútilo dole a kajakovať po tme bolo to posledné po čom som túžila. Po niekoľkých hodinách od ranného nalodenia, sa stalo nemožné a my sme konečne spoznali obrovský Vianočný stromček, ktorý bol postavený na našej pláži. Čo sme ale zbadali, bola aj maličká pláž. Nastala dilema, či pokračujeme, alebo si urobíme malú prestávku na pláži iba pre nás. Aj jedna aj druhá možnosť predstavovala aktivitu, ktorú sme už chceli mať za sebou, ale zhodnotili sme, že malá prestávka nám pomôže. Bol to malý kúsok raja iba pre nás a to nás nabilo tou chýbajúcou energiou, ktorú sme potrebovali na to aby sme po vylodení otrieskali niekomu ten kajak o hlavu. Samozrejme, že sme to nespravili, ale hocičo mi išlo hlavou. Veď hádam sme si neboli samy na vine, že sme sa precenili.
Nakoniec všetko dobre dopadlo a my sme to dobojovali za svetla. Je to zážitok na ktorý sa nezabúda a tých par dní, ktoré ma sprevádzala taká svalovica, že ma bolelo ako sedieť tak ležať tiež prešlo.
Tento náš výlet vyšiel na Štedrý deň. Jediná vec čo mi chýba počas Vianoc na cestách je kapustnica, rezeň a zemiakový šalát. Maminka mi našťastie kapustnicu vždy zamrazí, ale ja si ju vychutnávam až niekedy v máji. To je mesiac kedy sa ukážeme aj doma na Slovensku. A ako trávime tento večer v exotike? V podstate tak ako každý iný.
Na našej pláži bol ale rezort s Vianočným programom a bufetom. Najskôr to vypadalo, že skončíme niekde na plastovej stoličke v miestnej reštike, pretože mali plno. Potom sa na nás šťastie ale usmialo a po začatí programu sme nie len že dostali miesto, ale dostali sme ho za polovičnú cenu. Takže sme sa najedli úplne do prasknutia a vďaka výzdobe sme sa aspoň na chvíľu cítili ako doma. Samozrejme že otravné komáre a pot na čele nás hneď vrátil do reality zimy v Thajsku.
Ale toto sme si vybrali ako náš spôsob trávenia Vianočných sviatkov a veľmi nás teší, že to naše rodiny chápu. Toto ale ešte nebol koniec našej cesty po Thajsku. Z raja sme sa vybrali na Koh Lanta, ktorý sme prebrázdili na skútri a od tial do národného parku Khao Sok. Takže ostaňte na prijme a čoskoro sa dočkáte pokračovania. Dúfam, že vás to baví a za každý feedback budem vďačná.
Napíšte komentár