Cez Peking do Vietnamu
Po svete sa dá stále leitať za normálne ceny a my sme našu letenku z Viedne do Vietnamu našli cez Peking, kde nás čakal dlhý prestup. To je bohužiaľ často nevýhoda lacnej letenky, no na druhej strane vám to dáva možnosť urobiť si výlet v krajne, ktorá nie je primárnym cieľom vašej cesty.
Dnes už na to pozeráme inak a za kratší prestup si radšej priplatíme, ale neľutujem obdobie, keď sme brali to najlacnejšie aj za cenu toho, že cesta mohla trvať aj tri dni. Ako napríklad v tomto prípade.
Ako sa dostať z letiska
Číňania sú tak nenormálne neochotní, že nás posielali zprava doľava a my
sme dve hodiny strávili prechádzaním kontrol a snažili sa zistiť, prečo sa nevieme dostať von. Bolo nám jasné, že nám chýba nejaká pečiatka, ale netušili ako sa ku nej dopracovať.
Keď sme konečne narazili na pracovnika čo ovladal aspon nejaké základy angličtiny zistili sme, že sme si nevšimli prepážku, kde sa udeľuje vízum. Nenápadny pultík, ktorý bol obklopený ľudmi sme si jednoducho nevšimli a stálo nás tro tri hodiny na letisku.
Veľký čínsky múr na otočku
A prečo sme sa vlastne chceli za každú cenu dostať z letiskaň?
No predsa aby sme sa poprehádzali po jednom z divov sveta. Nemali sme do predu nič dohodnuté a tak sme sa prechádzali halou ha zistovali naše možnosti. Rozhodli sme sa súkromného šoféra, nakoľko sme vdaka našemu blúdeniu po letisku zmenšili našu rezervu na 8 hodin a tak sme nechceli riskovať, že sa počas dňa znova niekde stratíme. Z pôvodných 1 600 yunov sme to zjednali na 700 a mohli sme vyraziť.
Že bude v Pekingu pod nulou aj napriek dokonale modrej oblohe nás naozaj prekvapilo a naše oblečenie absolútne nebolo primerané. Predsa len cestujeme do exotiky a zimné oblečenie ostalo v aute v Európe.
Ku múru sme šli asi hodinku autom a výhľady po ceste teda nič moc. Ja sa tým čínanom ani nečudujem, že su takí chladní, keď príroda vypadá tak strašne pochmúrne. Všetko šedé nevýrazné a počas tej hodiny sme mali v podstate iba jeden výhľad a to na nekonečné háje podľa pravítka vysadených stromov. A samozrejme nakoľko je zima posobilo to naozaj smutne.
Hneď ako nás šofér vysadil na parkovisku, naše prvé kroky mierili na jedlo a hneď druhá zastávka pred nástupom do lanovky boli obchody so suvenítmi, kde sme hľadali rukavice a hrubé mikiny aby sme neumrzli. Výber nulový ale niečo sa našlo.
No a čo hovorím na samotný múr? Je to každopádne brutálna stavba. Múr má spolu viac ako 21 000 kilometrov čo je polovica obvodu Zeme. Staval sa celé stáročia a dnes je symbolom trpezlivosti, sily a ľudskej vynaliezavosti. Každopádne je to stavba, ktorú musíte vidieť na vlastné oči ak budete mať v Pekingu dlhý prestup. V zime su tie výhľady fádne ale viem si predstaviť, že na jar má to miesto úplne inú atmosféru.
Inak vedeli ste, že ho z vesmíru nie je vidno voľným okom a tento “fakt” je len mýtus? To ale nič nemení na fakte, že z výšky dronu či lietadla pôsobí stále monumentálne.
Únava si vybrala svoju daň
Po troch dňoch a minimom spánku sme nakoniec dorazili do našej cieľovej destinácie, ktorou bol Saigon vo Vietname. Už len víza do pasu a trip po Vietname môže začať.
Tu nastal ale problém, pretože som svoj pas nemala a chytila ma panika. Lietadlo už bolo zatvorené a ja som si bola istá, že som ho zabudla v kapse na sedadle. Kebyže sa mi to stane v Číne, tak asi teraz píšem o tom ako ma poslali domov.
Naštastie sa zapojili všetci čo mohli a po niekoľkých telefonátoch a pár nekonečných minútach dorazila správa , že pas sa našiel. Ten stres si nedokážete predstavit. to bolo prvy a posledný krát, čo som si paz vložila do vrecúška na sedadle.
Pasom sa ale daň za nedostatok spámku neskončila.
Chceli sme využiť Grab ale odchytil nás chalanisko , že nám dá lepšiu cenu ako píše Grab. Tak sme súhlasili a sadli do auta. Zaplatiť bolo treba dopredu, pretože šofér bol niekto iný ako dohadzovač.
Tu ale zahrali svoju hru asi milión krát vyskúšanú. Ukáž pomôžem ti vytiahnuť
správne bankovky. Bez opýtania ruka v peňaženke potom sekundové vyrušenie pozornosti nejakou hlúposťou.
Keď si chcel Dávid skontrolovať stav peňazí po tomto ataku už sme boli v pohybe a zrazu potreboval navigáciu. A stále sa snažil odpútať pozornosť od toho čo sa stalo až sa mu to podarilo. Na hotely Dávida ale znova prepadol zlý pocit z toho ako cesta autom prebiehala. Prepočítal peniaze a skoro ho treslo o zem.
Cez 200 eur chýbalo. Jednoducho tí zmrdi mafiánsky si spravili krásny vianočný darček . Asi sa riadili heslom nevyspatí turisti najlepší turisti.
Ale hlavné je že nám sa nič nestalo , sme v cieli a po horšom štarte
sa to bude hádam už iba zlepšovať. Náladu nám to na nejaký čas narušilo,
ale určite nepokazilo.
A čo ty? Tiež si doplatil na spánkový deficit na cestách?
Napíšte komentár