Tanzánia nie je iba Zanzibar, ale aj dych berúce safari na vlastnú päsť
Tanzániu má väčšina ľudí spojenú hlavne so Zanzibarom. Pláže, tyrkysové more, kokosové palmy. Presne to, čo vidíš na Instagrame a tam to celé končí. A je to obrovská škoda, pretože pevnina je úplne iný svet.
Safari na vlastné triko sa síce dá zvládnuť, ale nebudem klamať – lacné to nebolo ani trochu. A ceny, ktoré tu spomínam, už dnes možno ani neplatia. Ale aj s odstupom času viem povedať jednu vec úplne presne.
Stálo to za to a ak sa raz vyberieš do Afriky, tak divočina na vlastné oči k tomu jednoducho patrí. Žiadna Zoo ti zvieratá v ich prirodzenom prostredí nevynahradí.
Ako to najlepšie nakombinovať?
Celé safari sa v podstate začína v Arushi. A ak môžem odporučiť jednu vec, maj všetko vybavené dopredu.
My sme to tak spravili a spätne to považujem za jedno z najlepších rozhodnutí. Od momentu, ako sme vystúpili na letisku pod Kilimandžárom, sme totiž nemuseli riešiť vôbec nič. Žiadne zjednávanie, žiadny stres, len sme vyšli von a tam už nás čakal šofér.
Ten nás odviezol priamo na hotel za Mohamedom. To je človek, cez ktorého som celé vybavovala. Prešli sme si program, doladili detaily a zrazu to celé začalo pôsobiť reálne.
V balíku sme mali aj city tour po Arushi. Tú sme však v prvý deň nestihli, keďže sme prileteli až okolo deviatej večer. Nakoniec nám to ale vôbec nevadilo, pretože Mohamed bol skvelý a program nám napasoval na mieru a prehliadku sme presunuli na posledný deň.
Afrika je úplne iný svet ako naša milovaná Ázia, kde si to po prílete vždy namierime do nočného mesta “na jedno”. Tu sme ale fakt zašli iba na jedlo. V Arushe je naozaj veľa možností najesť sa na ulici a zoznámiť sa tak lokálnou kuchyňou, ktorá je naozaj veľmi chutná.
Kráter Ngorongoro
To že nás výnimočne mesto nevcuclo do nejakej svojej čiernej diery, ako sa nám to pravidelne stáva, sme vyspatí do ružova mohli vyraziť na našu prvú zastávku. Kráter Ngorongoro, kde aj prespíme.
V podstate sme nevedeli ako bude naše ubytko vypadať, a o to viac sme boli milo prekvapení, keď nás tam nečakali stany, ako keď sme boli na našom prvom safari v Keni. Čakala nás tam normálna izba s horúcou vodou, vlastným záchodom a bazénom na záhrade.
Ubytovali sme sa, dali si raňajky a vydali sa do divočiny. Človek si možno kráter predstaví ako povrch mesiaca. Tento je ale v zime zelenší ako akákoľvek oáza a života je tam viac než dosť
Dokumentárny film na vlastné oči
Počas jazdy sme míňali jedno zviera za druhým. Zebry, antilopy, byvoly, hyeny. To sú presne tie momenty, kvôli ktorým sem človek ide.
Cez objektív foťáku sme dokonca videli aj nosorožca. Na našu smolu bol v nedostupnom teréne, kam sme autom nemohli a tak som prvý krát pochopila tie ďalekohľady, čo ľudia majú na krkoch počas safari.
Obedovali sme pri jazierku, kde sa na prvý pohľad nič nedialo. Len pokojná hladina a pár hrochov, ktoré vyzerali, že si dávajú poobednú siestu.
Vedeli ste ale o tom, že hroch síce pôsobí ako lenivé, mierumilovné zviera, ale realita je úplne inde? V Afrike patrí medzi najnebezpečnejšie zvieratá a dokáže byť extrémne teritoriálny a to hlavne, keď ste príliš blízko jeho vody.
Takže sme pre istotu mali oči stále na stopkách, aby sa nejaký odvážlivec nerozhodol na nás zaútočiť.
Po obede sme naskákali znova do auta a pokračovali v “hre” . Takto domáci volajú hľadanie zvierat.
Keď lev dostane chuť
Na záver dňa sa nám podaril aj v celku kuriózny úlovok do zbierky. Stretli sme leva aj so svojim háremom. Už boli po jedle a tak asi pravdepodobne iba hľadali tieň kde si oddýchnu.
To že si vybrali tieň auta a tým ich zablokovali v ďalšej jazde bolo pre nás výhodou, pretože sme mali lepší výhľad a menej stresu z toho, ak by sa náhodou rozhodli preskúmať auto.
Čo bola ale skutočná čerešnička programu, nebola vyvalená skupinka týchto šeliem “pod” autom, ale ich nasledovná činnosť. Keď lev dostane chuť, levica s tým nič nenarobí. Alebo inak. Romantika v štýle dokumentu z National Geographic má od reality celkom ďaleko.
Možno si už počul, že levy počas rozmnožovania časom neplytvajú. Je to fakt rýchlovka, ktorá trvá pár sekúnd, ale opakuje sa tak často, až začneš mať pocit, že si sa ocitol v nekonečnej slučke. Takže po niekoľkých opakovaniach si už naozaj videl všetko a nevadí ti ísť ďalej.
Tento kultúrny zážitok už nič netrompflo a my sme sa vlastne tešili na to, že naša “hra” končí.
Po celom dni v aute je človek unavení aj napriek tomu, že iba sedí. My sme mali k tomu za sebou skoro 36hodinovú cestu a obrovský spánkoví deficit. Aj napriek tomu, že sme sa ráno cítili vyspato, celé nás to dobehlo.
Pred večerou sme sa ale ešte stihli prejsť po dedinke, kde sme nocovali a užili si atmosféru afrického vidieku. No hneď po jedle sme padli do postele ako zabití.
V krátery sme videli množstvo divej zveri vo svojom prirodzenom prostredí, o akej by sa ti ani nesnívalo. Ja som sa ale už nevedela dočkať druhého dňa a stretu so žirafami, ktoré v kráteri nežijú.
Národný park Tarangire
a krátka zastávka u masajov
Raňajky sme mali na osmu, takže sme bez problému dospali deficit a mohli sme začať nový deň a s ním spojené nove africké dobrodružstvo.
Ešte pred prejdením hraníc parku sme si urobili malú zastávku.
V aute bol okrem nás aj jeden Maďar, ktorý mal po safari v pláne navštíviť masajskú dedinku, no nakoľko sme okolo jednej šli, tak sme neplánovane vybočili z kurzu a túto zastávku absolvovali spoločne.
Náš sprievodca s tým nemal žiadny problém a tak sme neplánovane nakukli aj do života masajov.
Miestna tanečná skupina tvorená prevažne z žien nám zatancovala, ukázali nám ako žijú a tiež ich miestnu školu. Muži nás naučili zakladať oheň a skôr, ako si ženy stihli rozložiťi obchod so suvenírmi, sme sa s nimi milo rozlúčili, že musíme ísť pretože na nás čakajú zvieratká.
Za vstup do dediny sme zaplatili 50 šilingov za 4 osoby, čo bolo ca 17 eur.
Prispieť sme tým pádom už prispeli, takže naše svedomie bolo čisté, že nič nenakúpime. Ich výhoda bola, že aspoň už boli nachystané na iné skupinky, ktoré sa tam určite v ten deň ešte zastavili.
Žirafy vládnu tomuto parku
Po vstupe do národného praku Tarangire ma samozrejme najviac potešila prítomnosť žirky takmer na každom kroku.
Neviem či viete, ale ja milujem žirafy. Ich vždy dokonalo upravené mihalnice, nekonečné krky, ladnú chôdzu a dokonca aj tú ich zvláštnu nemotornosť, keď sa snažia napiť vody a krížia nohy do „X“, aby sa s tým nekonečným krkom vôbec dostali k hladine. Takže za mňa, ak by to celé bolo iba o žirkách, tak som v siedmom nebi a prežila by som aj bez ostatných zvierat.
Že je safari rôznorodé je ale skvelé, pretože verím, že každý ma nejaké svoje obľúbené zviera a tie ostatné sú len ako doplnok.
Čo bola ale topka, ktorú som vôbec nečakala, bolo obrovské stádo slonov, na ktoré sme narazili.
Mohlo ich byť aj tridsať a od nás ich delilo len pár metrov. Až vtedy si človek naplno uvedomí, že stojí iba kúsok od najväčšieho suchozemského zvieraťa na svete.
Mama stáda, čo je vždy najstaršia samica nás neustále sledovala. V jednej chvíli to vyzeralo, že sa na nás rozbehne. Aspoň sme si to mysleli , no so šoférom to ani necuklo. Alebo možno vnútorne kričal, no situácia si vyžadovala dokonalý pokoj. Slonica sa totiž začala kyvkať zo strany na stranu a ušami spôsobovala nie vánok, ale vietor pred búrkou.
Tento zážitok nám ukázal aký sme malinký, keď oproti stojí niekoľko tonové zviera, ktoré je doma a ty si iba nevyžiadaná návšteva.
Safari je jednoducho zážitok, do ktorého sa oplatí investovať. Nie je to lacné, ale mám pocit, že takto je to správne a tie dva dni v divočine sme si užili.
Odniesli sme si zážitok na celý život, ktorý nejaká biela pláž a tyrkysové more nikdy nemôže tromfnúť.
Je naozaj všetko v cene?
V cene sme mali ešte tú prehliadku mesta, ktorú sme v prvý deň nestihli. Po dvoch dňoch strávených v podstate iba v aute sme sa v rámci túry po meste rozhodli využiť len jednu možnosť. Prechádzku k vodopádu Mira.
Je to v chránenej oblasti, takže sme museli platiť vstup 10 dolárov. Je to prechádzka tak do hodinky v krásnom kaňone uprostred džungle, len som si nie istá, či je tá cena tomu odpovedajúca.
Na našich cestách sme sa zadarmo odstali na oveľa úchvatnejšie miesta, ale Afrika je hlavne o peniazoch.
V parku sme v tom čase boli jediný, takže sa k nám pridali všetci samozvaní sprievodcovia. To by až tak nevadilo , lebo sme mali dosť času sa s nimi porozprávať o živote v Tanzánií z ich pohľadu.
Čo je pre mňa na Afrike rušivé je fakt, že za všetko platíte. Na konci chcel od nás každý nejaký príspevok za to, že nám robili spoločnosť. To ale bohužiaľ k Afrike nejako patrí a my s tým nič neurobíme.
A táto ich cenová politika nám vlastne spôsobila na konci tripu ešte pred výletom na vodopád mierny šok.
Dohodnutá cena nie je v rátane tipu pre šoféra a kuchára. O tom, že im nejaký máme dať nás Mohamed samozrejme informoval, len nám zabudol podotknúť, že šofér ani kuchár od neho žiadnu výplatu nedostáva a ich zárobok je čisto o tringelte, ktorý od nás dostanú.
Nepísané pravidlo je 10 dolárov na deň na osobu. My sme im dali 10 000 šilingov na osobu, čo pre každého robilo zhruba 10 dolárov za celý čas. Mohamed to ale nehrotil, pretože z nás asi vycítil, že máme nejaký ten budget a že niekde asi zlyhala komunikácia aj z jeho strany. Úprime si myslím, že im ten rozdiel dorovnal. Alebo v to aspoň dúfam, pretože sa o nás dokonale postarali a o jedle ktoré nám náš kuchár pripravoval ani nehovorím.
Tak čo vy na to? Bola by takáto odbočka zo Zanzibaru na safari aj pre vás, len neviete ako na to?
Ako si zorganizovať safari na vlastnú päsť
Keď máte v hlave navštíviť nejakú turistickú pecku, tak je vždy najlepšie zorganizovať si to cez lokálnu spoločnosť. Prípadne cez lokálca, na ktorého ste dostali kontakt, alebo ho samy spoznali.
My sme to šťastie na kontakt pred cestou nemali a tak som hľadala lokálnu spoločnosť na internete. Samozrejme vám toto hľadanie môžem ušetriť a v prípade záujmu posuniem kontakt ďalej.
A tu malé zhrnutie:
Cena za hlavné letenky z Európy je veľmi individuálna a tak keď ich odmyslím, tak nás samotné safari stálo zhruba 500 Eur na hlavu.
Naša hlavná letenka končila v Dar Es Salaam, no čo som pozerala lety, rovnaký budget by ste potrebovali aj zo Zanzibaru do Arushe.
No aby som nikoho nemotala, vám to rozpíšem, aj keď ceny pravdepodobne aktuálne nebudú, pre predstavu postačia.
- Letenka z Dar Es Salaam na letisko Kilimanjaro – 80Eur (Precision Air) inkl. podpalubná batožina
- Letenka z letiska Kilimanjaro – na Zanzibar – 80 Eur ( Tanzania Air) inkl. Podpalubná batožina
- Pri vnútroštátnych letenkách platí, o čo skôr kupujete, o to menej zaplatíte.
- 3 dňové safari 350 dolárov na osobu ak ste traja. Tu zase platí, čím viac vám tým nižšia je cena na osobu.
Napíšte komentár