fbpx
  • Menu
  • Menu

Prejazd z Elly do Kandy vlakom , ktorý skôr cúva ako napreduje

Na našej ceste po Srí Lanke bolo našou prioritou nie len spoznávanie pobrežia ale aj návšteva najznámejších čajových plantáží a fabrík. V blízkosti Elly kde sme mali ubytovanie sme si dohodli hneď na ráno exkurziu v jednej menšej fabrike. Nikdy by ma nenapadlo ako to funguje a že čaju tam je toľko, že ho doslova prehadzujú lopatami. Ukázali nám celý proces od zberu cez sušenie, triedenie až po balenie. Pracuje sa tam na strojoch skoro z doby kamennej ale fungujú ako majú a to je hlavné. Určite odporúčam návštevu jednej z mnohých fabrík ktoré sa v okolí Elly nachádzajú.

Večer pred tým ako sme sa vybrali do fabriky sa ku nám dostala informácia , že v neďalekom chráme býva nočná ceremónia a tak sme na seba nahádzali všetko oblečenie čo sme mali nakoľko von bolo asi 10 °C. Nasadli sme na autobus a vystúpili sme na mieste, od ktorého to mal byť len kúsok. Neviem sa rozhodnúť či bola mylná informácia o ceremónií, alebo tá o mieste, kde sme mali vystúpiť . Každopádne sa tam kde sme boli my nič nedialo. Nejaký chrám sme našli a aj to iba vďaka baterkám nakoľko bola všade tma ako v hrobe. Aby toho ale nebolo málo spustil sa brutálny lejak a pocitovo sa ochladilo tak na nulu. Koho by v takom počasí napadlo hľadať to správne miesto klobúk dole. Našou prioritou sa stal návrat na ubytovanie. No bohužiaľ sme moc nepochopili podľa akého kľúča zastavujú autobusy, pretože sme kývali na každý jeden, ale žiaden nám nezastavil. Pred dažďom sme sa schovali u niekoho doma na terase pri hlavnej ceste. Síce sme sa s nimi nijako nedohovorili, zasvietili nám aspoň lampičku, aby nás v tom lejaku bolo lepšie vidieť a chalani nejako vykšeftovali grilovanú kukuricu, ktorá podľa môjho názoru bola ich večera.

Asi po hodine sa nad nami zľutovalo nejaké auto a zaviezlo nás domov. V bare sme si hneď dali horúci čaj s rumom a mokré oblečenie povešali po celej izbe s ventilátorom na plné pecky v nádeji, že nám to do rána vyschne. To by ale nesmela prísť búrka, ktorá vyhodila až do rána elektriku  v našom hotely.
Ráno sme sa ale našťastie zobudili do suchého dňa, zbalili naše stále vlhké veci a vydali sa na vopred dohodnutú exkurziu na tuktuku, s ktorým sme sa dohodli že nás počká a hneď od tial nás zavezie na vlak. To sme mu ale nemali zaplatiť časť dopredu, lebo nás nik nečakal a nastal boj o odvoz, nakoľko sme ani len netušili, kde je vlaková zastávka. Taxíkov bolo všade plno, no ráno sa nikomu nechcelo jazdiť a z nejakého dôvodu nás tam nik vziať nechcel. Nakoniec sa jeden ulakomil a ani nie po minúte sme zistili, prečo sa nikomu s nami nechcelo. Neviem či si stihol zaradiť trojku ale zrazu sme boli na mieste. Mladý zarobil a nám ostali len oči pre plač. No plakali sme v podstate od smiechu, že ako sme sa nechali okašľať
Boli sme šťastní , že sme stihli náš vlak, nakoľko smerom do Kandy chodil iba jeden za deň. A prísť o tú nádheru sme v pláne nemali. Cesta vlakom je totiž tá najlepšia alternatíva, ako si užiť výhľady nekonečných zelených plantáží. Sedeli sme vo vlaku čo sa mohol v každej zákrute rozpadnúť, no to iba pridávalo na zážitku. Nebol to žiadny rýchly spoj a cesta do cieľa mala trvať asi 7 hodín. Cestovali sme s miestnymi a už po pár minútach sa k nám na celú cestu prikmotril malý chlapec, ktorému sme nič nerozumeli a ani on nám no na jeho mame bolo vidieť, že je rada, že si od neho na chvíľu oddýchne a tak sme si ho na pár hodín adoptovali. Do cieľa sme ale nakoniec vlakom nedošli, lebo sme podcenili stravovanie na celý deň a to úplne. Nemali sme so sebou nič a 4 hladný ľudia nie je najlepšia kombinácia.

Z vlaku sme vystúpili v nejakom meste, ktoré sa nám zdalo dosť veľké a mysleli sme si , že od tiaľ nebude problém nájsť spoj do Kandy, kde sme už mali booknuté ubytko. Problém ale nastal, keď sme sa snažili zohnať niečo pod zub. Bolo to mesto kde moc bielych asi nechodí, pretože to bolo asi prvý krát, čo sme sa niekde ocitli iba s domácimi kam oko dovidí, takže bol trochu problém aj s komunikáciou nakoľko angličtinu asi nemajú dôvod sa učiť. Ale to vôbec nevadí, pretože kto ma ruky a nohy sa vždy nejako dohovorí.
Po nejakom čase sme našli nejaký fast food, kde v podstate nič nemali a tak sme si objednali obrovskú porciu hranoliek. Čo prišlo na stôl, ale s veľkosťou nič nemalo. Na dezertnom tanieriku malá kôpka hranoliek a k tomu 4 podšálky, aby sme si to ešte podelili. Nezabúdajte na to , že sme boli hladný ako kone. Výbuch smiechu aký nasledoval sme nedokázali kontrolovať niekoľko minút. Všetci po nás pozerali, či sme sa nezbláznili a z kuchyne bolo len počuť ako nás napodobňujú, takže záchvaty smiechu z našej strany sa stále vracali. Zmierený s tým že sa nenajeme sme sa vybrali na stanicu od kial nám ušiel posledný spoj do Kendy a tak nastalo nekonečné zjednávanie s taxikármi aby to nebolo prestrelené ako všetky ceny s ktorými začínajú keď uvidia turistov.

Tak toto bol zase raz jeden príbeh o tom ako nemusí ísť všetko podľa plánu no napriek tomu sa vám to vryje do pamäti. Deje sa to aj vám?

Srí Lanka nie je len vnútrozemie,  ale aj nekonečné pláže a početné národné parky. Tu prikladám odkaz na TOP 7 z Tour de Srí Lanka a ak sa tam chystáte určite si pozrite, čo na vašej ceste nemôžete vynechať.

 

Fotky – Prejazd z Elly do Kandy vlakom

Leave a reply

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.