Kazdy den sa na nas z medii valia informacie o katastrofach, ktore v poslednych mesiacoch Indonezia zaziva o nieco intenzivnejsie. Alebo sa tomu media len intenzivnejsie venuju. To posudit neviem. Vela z nas to ale odradza od vycestovania do nami vysnivanej krajny, aj ked skutocnost moze byt niekde uplne ide. Tym nechcem podcenovat zivelne katastrofy a bezpecnost, na ktoru by sme mali dbat.
Aj my si vzdy overujeme informacie no nie z medii ale vzdy sa snazime dostat info z pravej ruky a to ludi ktori tam ziju.
Skusenosti clovek ziskava vekom a tak pri nasej prvej dobrodruznej ceste na Sri Lanku sme ani len netusili co sa v tejto casti zeme deje. Vzdy to slo tak nejak mimo nas.
Boli sme tam takmer 10 rokov po nicivom tsunami z 26.12.2004. A aj ked sme videli popri pobrezi stale mnoho znicenych stavieb nespajali sme si to s touto udalostou az do chvile, kedy sme nasli uplne dokonale ubytovanie v dedinke Ambalagoda. Krasny dom s uchvatnou zahradou ktoru na jej konci lemovala ta najuzasnejsia zlata plaz ktora patrila iba nam.
Na cestach vyuzivame AIRBNB a tak sme v kontakte s domacimi a s ich pribehmi. A toto bol jeden z nich.
Bol 23.decemer ked mi domaci spravil kavu a sam od seba zacal rozpravat pribeh z toho dna. Zimomriavky som mala po celom tele aj ked vonku bolo asi 35 stupnov. Slzy v ociach a len v nemom uzase som pocuvala co vsetko sa udialo v pribehu par minut a ako to zmenilo ich cely zivot. On sam prezil len vdaka tomu ze bol odvolany niekam do vnutrozemia ako policajt a jeho starsi syn vdaka tomu ze on ako policajt si mohol dovolit zaplatit mu skolu v ktorej prave vtedy bol. Inak prisiel o celu rodinu o strechu nad hlavou… o vsetko a to v zlomku okamihu. Ukazoval mi fotky ktore sa ani nahodou nepodobali na to dokonale miesto kde som prave bola. Aj ked bol smutny hlas sa mu nechvel. Nezil v minulosti ktoru aj tak zmenit nemohol. Bol to starsi pan, ktory mal v ociach napisane, ze zivot sa s nim nehral no jeho usmev bol tak laskavi a plny zivota. Co je krasne na ludoch v nudzi je aj to ze ked sa citia ze ostali sami a ze ich zivot nema zmysel, zomknu sa a vytvoria akoby novy druh rodiny. Spaja ich nieco tak silne aj ked tak bolestive. Navzajom si pomohli vybudovat ich domy od zakladu a co ma prekvapilo ,ze ze tento den 26.december oslavuju. Oslavuju ho vo velkom style vzdy u niekoho ineho no vzdy vsetci pokope. Je to oslava zivota a oslava toho co clovek dokaze ked nie je sam.
Napíšte komentár