Oáza uprostred ničoho, alebo prečo sme spali na pumpe
Island je miesto, kde nás príroda prekvapovala každý daľší kilometer, ale že v sebe skríva aj oázu uprostred ničoho, tak to by ma nenapadlo.
Nakoľko sa stále musíme motať kvôli dronu v okolí Reyjkaviku, ostáva nám čas aj na miesta, ktoré sme vlastne nemali v pláne. Jedným z nich bol Gjain, ktorý sme náhodne našli na mape po ceste do mesta a vydali sa tam.
Navigácie nám našla zrazu kratšiu cestu, a tak sme dali na jej radu. Pre nás to bola skúška ohňom čo naše auto dokáže na ceste “F” (je to označenie pre cesty, na ktoré je povolené ísť iba s 4×4).
Šesť kilometrov sme sa trmácali naozaj rozbitou cestou, rýchlosťou pomalšieho slimáka, a tak rada tety z navigácie v našom prípade mala od pravdy deľeko, no za tie výhľady to aj tak stálo.
Občas nás obehlo nejaké auto, ktoré sme nazvali Mastodont. Jedno koleso takéhoto Mastodonta siahalo do polovičky nášho auta, a nezávisle od stavu cesty si to valilo ako po dialnici. My sme ale náš hotel na kolesách nechceli rozbiť hneď prvý deň mimo hlavnej cesty a tak sme si to slimačili daľej.
Gjain
Gjain je oáza uprostred ničoho. Ale nie len tak obyčajná. Je to kúsok krajiny ako z rozprávky. Tráva je tam tak zelená, že máte pocit, že je prifarbená, okolo padajú vodopády a cez celú oázu preteká potôčik, čvirikajú tam vtáky a až neprirodzene zelenú trávu dopĺňajú farebné kvety.
A táto krása je uprostred lávového poľa. Až kým sa nepostavíte na okraj nebudete veriť, že vás navigácia zaviedla na hľadané miesto a už vôbec vás nenapadne, čo sa na mieste pripomínajúcom povrch mesiaca môže nachádzať.
Ak by toto mal byť jediný dôvod, prečo sa pri krátkom pobyte rozhodnúť pre 4×4, určite by som šla do toho. Či je to tam tak okúzľujúce za každého počasia vám povedať neviem, no za slnečného dňa je to dokonalosť sama.
Bez drona sa neposunieme nikam
Slnečný deň ako tento , by sa dal určite využiť aj inak, no my sme mali jasný plán. Ísť do mesta a opraviť drona. Predsa len nosiť ho so sebou a nevidieť tú dokonalú krásu ostrova aj z výšky by pre Dávidka znamenalo, že by sa z dovolenky asi vrátil šedivý.
Pobehali sme všetky možné aj nemožné miesta, kde by nám ho teoreticky mohli opraviť, no neúspešne.
Teda až na posledný pokus, kde sme do predajne vbehli chvíľu pred záverečnou s malou dušičkou. Vypadalo to veľmi nádejne, no v predajni nám nevedeli na isto povedať či senzor, ktorý potrebujeme majú a kým všetky prehľadajú, nejaký čas to zabarie, takže sme sa dohodli, že nám ráno zavolajú či našli či nie.
Čo to pre nás znamenalo je vám asi jasné. Na daľšiu cestu sa ešte nevydávame a ostávame v okolí.
Termálny potok len hodinu od mesta
ašťastie necelú hodinku od mesta sa nachádza termálny potok Reykjadalur Thermal Bathing Pools a tak sme sa pred jeho návštevou zastavili kúpiť si nejaké pivka ( 4 piva=1300ISK; cca8 Eur) a vydali sme sa zrelaxovať do termálov.
Od parkoviska sú to asi 3km do kopca, ale nie je to nič strašné a táto prechádzka zaberie asi hodinu.
Aj keby na kopci nemala byť termálna voda, nič by sa nestalo, pretože výhľady sú prekrásne. Hlavne my sme sa tam vydali počas západu slnka, čo je pre mňa najkrajšie časť dňa vďaka farbám, ktoré sú s ním spojené.
Chceli zrelaxovať a tak sme sa neponáhľali. Po ceste hore sme stretali dosť ľudí, ktorí sa vracali domov, takže ak sa tam vyberiete, tak jedine “na noc”.
Keď sme dorazili, síce tam ešte ľudia boli, no nájsť si svoje súkromné jazierko nebol problém, a kým sme odchádzali boli sme tam takmer úplne samy. Je to miesto ktoré by som určite nevynechala. Relax po presedenom dni v aute, alebo po náročnom dni plného chodenia určite padne vhod. A hlavne je to úplne zadarmo.
Keď sme mali pocit, že sme rozmočení dostatočne, nastal čas vyliezť z 35° vody na breh a veľmi rýchlo sa poobliekať nakoľko pri 8° nie je čas na zbytočné pohyby v mokrých plavkách. Tá neprichádzajúca tma nám celkom vyhovovala, pretože sme príchodom noci neboli obmedzovaní. Na druhej strane sme si neuvedomili, že už je po pol noci a to sme sa chceli konečne trochu vyspať pred ďalším nekončiacim dňom. Nás čakala ešte cesta k autu a v podstate sme ešte stále netušili, kde náš hotel zaparkujeme a rozložíme.
Auto neštartuje a my sme mimo civilizácie
To by sme ale neboli my, keby sa nejaký ten zádrheľ na sklonku dňa
neobjavil. Naše auto si totiž nedokáže automaticky zapnúť svetlá pri
naštartovaní, no na ceste nás pravidelne na vypnuté svetlá upozorňovali
oproti idúce autá.
Ale kto nás upozorní na to, že ich treba vypnúť, keď zhasne motor? Samozrejme že nikto a tak sa nám podarilo opustiť na pár hodín auto so svietiacimi svetlami.
Čo sa stalo vám už je asi jasné. Vybitá baterka. A čo teraz? Z kopca našťastie schádzali poslední ľudia a tak sme s malou dušičkou dúfali, že budú mať štartovacie káble. Tie síce nemali, ale za to mali ťažné lano a ochotu nám pomôcť.
Vyskúšali sme možné aj nemožné spôsoby štartovania pri vybitej baterke, ale nič
nezabralo. Tak sa ponúkli, že nás odtiahnu na najbližšiu pumpu vzdialenej pár kilometrov, kde by aj uprostred noci mala byť vyššia šanca odchytiť niekoho s káblami ako na prázdnom parkovisku.
Nocovanie na pumpe
Pár áut natankovať prišlo, no káble nikto nemal. Keď sme už boli tak unavení, že nám bolo všetko jedno a aj zlý povzdych naznačoval hádku, odtlačili sme si auto
na kraj parkoviska, kde sme si vyklopili náš hotel a uložili sme sa k spánku, alebo lepšie povedané pokusu o spánok. Pri hlavnej ceste sa človek moc nevyspí , ale tak snaha bola.
Keď sa Dávidko ráno zobudil, kým ja som si naďalej konečne spala, pumpa už bola otvorená a po jeho otázke či majú štartovacie káble, bolo predavačovi hneď jasné, prečo sme na drzovku kempovali na pumpe.
Pán to naštastie chápal a aj nám požičal jeho káble, aby sme si kvôli tomu nemuseli kupovať vlastné . Dokonca svojho pomocníka poslal po auto a naše trápenie s prázdnou baterkou ukončil.
Zložili sme si stan, no pred tým ako sme vyrazili do mesta, urobili sme si raňajky a kávu priamo na parkovisku hneď vedľa auta. Veď prečo nie. Keď v noci na nás nikto nezavolal políciu, prečo by to robili teraz.
Akcia dron sa blíži k záveru
Tak toto bola naša tretia noc na Islande.
Zatiaľ úspešne ušetrené za tri noci v kempe. Zato neplánovane zabrzdení stále v okolí Reykjavíku. Celkom si viem predstaviť ľudí, čo tu chodia len na predĺžený víkend, pretože to čo sme videli je len malá ochutnávkatoho, čo Island ponúka a verím tomu, že niekomu to stačí.
To čo sme prešli sú určite mega turistické miesta, ale v čase, kedy je na ostrove o 80% menej turistov sme si ich užívali takmer samy.
My sa ale konečne posúvame ďalej, aj s dronom navyše. Senzor bohužiaľ v predajni nenašiel a tak muselo padnúť rozhodnutie. A asi je jasné ako znelo. Kupujeme nový dron a starý po oprave doma predáme. Veď už má aj tak svoj vek.
Najprv sme si mysleli, že máme čo robiť aby sme stratu dobehli, no potom sme prišli na to, že sme si od začiatku počet dní zle vyrátali a tak sme v podstate žiadny nestratili a k tomu sme videli miesta ktoré v pláne neboli. A samozrejme ako bonus sme zažili veci na, ktoré len tak nezabudneme.
A čo vy? Viete si predstaviť, že budete “musieť” svoje plány upraviť kvôli pokazenej elektronike? Za seba musím povedať, že kľudne znova, len by to mohlo byť lacnejšie.
Na dovolenke nie je dôvod sa niekam ponáhľať a je len na vás, či si budete búchať hlavu o stenu, že ste nestihli všetko čo ste chceli, alebo si budete užívať každý jeden moment na cestách, či na zozname bol alebo nie.
Zuzka ďakujem za perfektné blogy. Takto si aj ľudia ako ja, čo sú schopní stratiť sa už aj na stanici v Bratislave môžu povedať, bola som na Islande. (okrem iného😃) Teda aspoň prstom na mape prostredníctvom vás dvoch☺️vždy si rada prečítam o nových dobrodružstvách a so záujmom čakám, kam zas povedú vaše kroky. Závidím ti tvoju odvahu ísť na miesta, kde by sa iní báli a zároveň obdivujem tvoju vytrvalosť plniť si svoj krásny sen. Prajem vám obom ešte veľa neskutočných zážitkov a veľa šťastných chvíľ kdekoľvek❤️
Zdenka ďakujem krásne za tieto slová. Ani nevieš ako si nás potešila. Vedieť, že to ľudí baví je skvelý pocit.