Island je ostrov, ktorý nemá dvojníka
Na Island sme sa vybrali v čase, kedy sa svet zatváral a ľudia prestávali cestovať. Nikomu to nedávam za zlé. Práve naopak. Vďaka tomu sme zažili Island prázdny a užili sme si ostrov ako z čias, kedy cestovný ruch iba začínal. Napriek tomu, že korona priniesla veľa zlého, musím povedať, že sme za tie dva roky zažili tie najlepšie dovolenky.
Áno, bolo to viac papierovania a občas nejaké nezmyselné poplatky pred cestou, no akonáhle sme sedeli v lietadle, na svet chaosu sme zabudli. Dovolenka je ideálny čas na dokonalý reset od bežného života. Vnímame dátum, ale nie dni v týždni a čas stráca svoj reálny význam. Vypnúť hlavu a nechať sa unášať okamihom. O tom je dovolenka.
Island je ostrov, ktorý nemá dvojnika, a aj keď to nikdy nebola naša vysnívaná destinácia, okolnosti zariadili, že sme sa tam vybrali v lete. V čase, kedy si všetci užívajú teplo a more, sme my miestami mrzli. Aj napriek tomu nás tento ostrov dostal viac ako hociktorý iný.
Hotel na kolesách
Nakoľko Island nepatrí k lacným destináciám, rozhodli sme sa priplatiť síce za auto, ale úplne vynechať hotely a stravovať sa mimo reštaurácií vďaka našej pojazdnej kuchynke.
Aj napriek tomu, že sme prileteli doobeda, kým sme celú ceremóniu od vystúpenia z lietadla až po vyzdvihnutie auta prešli, bol večer a my sme nemali ešte stále nič nakúpené, zato hlad začínal byť akútny.
Zadali sme si teda do máp najbližší otvorený obchod a aj keď sa všade odporúča nakupovať v Bonuse kvôli najnižším cenám, my sme na výber nemali a namierili si to do nejakého minimarketu.
Už v autopožičovni sme si neboli istí, či sme na Islande, nakoľko tam bol personál komplet z Poľska, v tejto zmätenosti sme ostali aj po vstúpení do obchodu. Bol to totiž poľský sklep s poľským tovarom a samozrejme aj personálom, no s Islandskymi cenami. Každopádne, našli sme, čo sme potrebovali. Nakúpili sme si nejaké základné potraviny, za ktoré sme nechali cca 100 eur, a vydali sme sa k nášmu prvému cieľu vzdialenému 115 km.
Glymur
No a kam sme to mali vlastne namierené? Ako by sa od Islandu dalo čakať, tak to bol vodopád, a celé toto vodopádovo odštartoval Glymur.
Nie je až tak známy, čo nám v podstate vyhovovalo, pretože tam moc ľudí nechodí, no za návštevu každopádne stojí. Zaparkovali sme si to na pankáčov priamo na parkovisku, urobili si večeru a zaľahli sme do nášho nového hotela na kolesách, aby sme ráno iba obuli topánky a vydali sa na našu prvú turistiku.
V noci sa okolo nás prehnala víchrica, ale do rána našťastie vietor utíchol a nám už nič nebránilo v ceste.
Prvý zádrheľ nastal asi pol hoďku po štarte, keď chcel Davidko naštartovať drona, no ten nie a nie vzlietnuť, z čoho vznikla storka sama o sebe, no o tom potom. Samozrejme, že to náladu jemne poznamenalo, no príroda bola tak ohromujúca, že aj to sa rýchlo vrátilo do normálu.
Nejedná sa o žiadny náročný výšľap, no každopádne treba poriadnu obuv. Časť chodníka bola zatvorená, ale my sme si to radšej nevšímali, nakoľko sme sa chceli dostať až na vrchol. Samozrejme, videli sme aj ľudí, čo to otočili, no v teniskách sa im ani nečudujem.
Čo vyhliadkové miesto, to dychberúcejšie scenérie. Jednoznačne je to miesto, ktoré treba navštíviť, a to, že Glymur nie je dostupný na 100 metrov od parkoviska, mu na kráse iba pridáva, pretože sa odhaľuje postupne.
Na čo sme ale úplne pripravení neboli, bol jeho vrchol. Vedeli sme, že najhoršiu časť máme za nami a že sa dole dostaneme po modrej (značenie ako na zjazdovke), no nejako sme nerátali s tým, že modrá je na druhej strane potoka a my sa budeme musieť brodiť v ľadovej vode po kolená.
Takže vyzuť boty, vyhrnúť nohavice a hurá do toho. Síce to mohlo byť tak 10 metrov na druhý breh, jednoduché to nebolo, lebo pošmyknúť sa na kameňoch nik nemal v pláne.
Lenže plán je jedna vec a realita druhá. Ako by to bolo, keby som sa nepošmykla a nevhupla do toho ľadovo vyhriateho potoka. Všetko by bolo ok, len mne sa pri rýchlopáde nejako podarilo si do topánok nabrať vodu ako do vedierka, takže to, že boli nepremokavé, mi vôbec nepomohlo a ďalšie 3 dni boli nepoužiteľné, pretože sa nedali vysušiť.
Nejako sme to dobojovali naspäť k parkovisku, ale bohužiaľ nie po plánovanej modrej trase. Niekde po ceste sa nám stratili kamenní mužíci, ktorí ukazovali cestu, a tak sme si to strihli dole skalným bralom, rovnou čiarou k parkovisku, ktoré sme zvrchu už videli.
Pri aute som sa ako prvé prezliekla do suchého, dali sme si obed a plánovali, čo ďalej, nakoľko bola nedeľa a my sme mali v pláne v pondelok vyriešiť drona v Reykjavíku. Vybrali sme sa teda späť a po ceste sme urobili zlatý okruh.
Zlatý okruh
Zlatý okruh je ideálny pre niekoho, kto sa na Islande ocitne len na otočku. Všetko je dostupné z parkoviska na pár krokov a tak nestrácate čas výšľapmi alebo dlhými presunmi, a autom sa to krásne stíha za pár hodín.
Išli sme ho z druhej strany, takže prvá zastávka bola Þingvellir, ktorý je pre Islanďanov síce špeciálny, no ja by som ho na vašom mieste kľudne vynechala. Pekná prechádzka, no nič výnimočné a k tomu sa tam platí parkovné 750 ISK (cca 5 eur). Nie je to veľa, ale Island ponúka nespočetne množstvo miest, ktoré sú nádherné a hlavne zadarmo.
Druhá zastávka okruhu boli gejzíry – Haukadalur. Malý gejzír búcha cca každých 10 minút a je to len pár metrov od parkoviska. Hlavný gejzír je aktívny iba po zemetrasení a je to, myslím, že druhý najvyšší gejzír na svete.
Po ceste sme sa zastavili aj pri vodopáde Gullfoss, ktorý je tiež dostupný na pár metrov z parkoviska, čo ale jeho majestátnosti a kráse neuberá. My sme tam hlavne boli pri západe slnka, takže tam už skoro nikto nebol. Cez deň môže byť dojem samozrejme iný.
Termálny prameň Hurnalaug
No a na záver dňa sme si našli na mapách termálny prameň Hrunalaug,
ktorý by sme samy teda asi určite nenašli. Google Mapy nám cieľ oznámili uprostred ničoho, no mali sme šťastie, že jediné dve baby, ktoré sme stretli, to mali tiež namierené k nemu, a aj keď nám vysvetlili cestu, my sme to napriek tomu nenašli a vrátili sme sa k nim znova spýtať, kudy kam. Prišli sme na to, že sú to Češky, čo tam pracujú, a tak mňa Dávidko vysadil, aby baby nabral a ukázali mu cestu, a po mňa sa potom vrátil.
A áno, vážne som mu dovolila vysadiť ma uprostred ničoho. Do nášho auta by sme sa všetci nezmestili a samy by sme to asi nenašli.
Vstupné do prameňa je 1000 ISK na osobu (cca 6 eur), nakoľko sa nachádza na súkromnom pozemku a domáci to využili, no hlavne si to chcú chrániť pred davmi.
Spoznanie nových ľudí je ideálna príležitosť otvoriť nákup z duty free. Pri popíjaní a rozhovoroch sme si ani neuvedomili, že je skoro ráno a my sedíme stále v horúcom prameni pri neprichádzajúcej noci. Koncom júla tam totiž slnko zapadá, no nedostane sa až pod obzor, takže maximálna tma je šero.
To, že slnko v čase našej návštevy nezapadá, neznamená, že nebudeme spať, a tak bolo treba vymyslieť, kde to nad ránom zaparkujeme, aby sme čo-to pospali.
Baby, ktoré s nami večer strávili v horúcom prameni, nám ponúkli, že to môžeme parknúť pred ich ubytkom na parkovisku, že to domácej oznámia. V tú chvíľu nám to prišlo ako fajn nápad, a dokonca sme sa nejakým zázrakom zmestili do auta všetci.
Ráno to už na taký dobrý nápad nevyzeralo. Baby totiž pracujú v reštike na golfovom ihrisku a parkovisko, na ktorom sme to odstavili, patrí priamo k
ihrisku, takže tam od skorého rána prichádzali ľudia, čo si šli zahrať.
To, že sa na Islande nemôže kempovať hocikde, ste už asi počuli, takže tie
pohľady ráno, keď sme sa zobudili a začali pakovať náš hotel na kolesách, si asi viete predstaviť. No čo ma naozaj prekvapilo, bolo, že okrem nechápavých pohľadov nám nikto nič nepovedal. Možno sme vyzerali až moc biedne, a tak nás nechali na pokoji.
S babami sme sa ani nešli rozlúčiť, pretože už zarezávali v práci a my sme sa necítili absolútne na spoločnosť takto zrána a chceli vypadnúť skôr, ako niekomu
začneme prekážať.
Po pár kilometroch sme po ceste zbadali jazierko, pri ktorom sme si to zaparkovali a konečne sa naraňajkovali.
To, že sme si zvolili minimálny komfort, bolo to najlepšie rozhodnutie.
Sloboda, ktorú sme vďaka tomu získali, je neopísateľná. Ak by sme sa na
Island vybrali znova, určite by sme nemenili. Mať hotel a reštauráciu
stále so sebou je na spoznávanie ostrova dokonalá kombinácia.
Napíšte komentár