Silvester ako z filmu
Každý chce zažiť tú najšialenejšiu Silvestrovskú párty, na ktorú bude celý život spomínať a ja mám pocit, že ten náš silvester len tak niečo neprekoná.
Lombok prekvapil
Sviatkovali sme na ostrove Lombok a najviac času sme strávili v Kute a jej okolí , pretože nám to prišlo ako strategicky najlepšie miesto na spoznávanie ostrova a jeho zákutí. Krásne pláže, prekrásne výhľady, ako tak prehľadná premávka, čo je dôležité pri jazdení na skútri v „protismere“. Jednoducho za mňa top miesto pre spoznávaciu dovolenku.
Lombok je muslimský ostrov a tak s rannými budíčkami v podobe modlidby z mešity treba rátať. Druha možnosť je vybrať si ubytovanie čo najdaľej od nej na čo sme si začali dávať pozor po tom ako sme bývali o dva baráky vedľa a verte mi, ráno je tá modlidba na malý infarkt.
Tento krát sme si našli ubytko kúsok od promenády, ktorú lemovala krásna pláž a
dala sa považovať za centrum Kuty. Počas dňa sme zisťovali kam sa večer
oplatí ísť sa zabaviť. Najčastejšia odpoveď bola Rasta bar. Či už kvôli
mojim vlasom, alebo to je naozaj to naj v okolí to sa nejako neviem
rozhodnúť.
Tak či onak, rozhodli sme sa veriť domácim a na silvestra sme ostali v Kute.
"Deti" pod vplyvom húb
Pred pol nocou sme si na promenáde kúpili nejaké rachejtle a sadli si na terasku na neskorú večeru. Z ničoho nič sa z každej strany ako na povel vyrútili skútre, autá, bicykle, všetko čo malo kolesá bolo v pohybe a tak sme sa zdvihli aj my a našli si miestečko na pláži, aby sme si ohňostroj užili z prvej rady. Klasické odpočítavanie odštartovalo šialenstvo.
Petardy a svetlice prehlušovali klaksóny, čo iba pridalo na atmosfére a mali sme čo robiť, aby nás nejaká zle napichnutá svetlica netrafila. Mala som pocit , že to lieta kade tade. Popod nohy, ponad hlavy jednoducho všade. Po tejto šialenej svetelnej šou sme sa vybrali do už spomínaného Rasta baru.
Privítala nás živá hudba čo nás potešilo, ale len do chvíle kým sa po nás nezačali liepať 15 ročný chlapci zjavne po konzumácií preslávených Lombockých húb. Naši chalani si to ani nevšimli a zo začiatku nám to prišlo vtipné no ono nás to rýchlo prešlo. Asi po pol hodine sme to vzdali a bar sme opustili. Zdrogované deti bola na nás silná káva.
Spontánne rozhodnutie, najlepšie rozhodnutie
Noc bola ešte mladá a tak sme sa prešli mestečkom no všade bolo zrazu ľudoprázdno a nás nenapadlo nič iné, ako si ísť kúpiť do obchodu niečo na pitie a zaparkovať na terase pred izbou.
Našťastie sme sa dostali iba pred obchod. Tam zastavil veľký americký pickup s nejakými babami na korbe s otázkou či ideme s nimi. V sekunde sa nám stretli pohľady a v tej druhej sme sa už šplhali hore. Tak spontánne rozhodnutie všetkých štyroch naraz asi nik z nás nečakal, ale neriešili sme a nechali sme sa unášať danou chvíľou .
Auto sa napĺňalo stále viac a viac aj napriek tomu, že nik nevedel kam ideme. Po čase začínal byť celkom problém sa udržať a nevypadnúť za jazdy. Šofér išiel s nami ako s dobytkom po ceste plnej dier čoraz ďalej od civilizácie. Boli sme tam rôzne národnosti, všetko spontánny šialenci, žiadny domáci , nik nikoho nepoznal, nik nepoznal šoféra a absolútne nikto netušil kam ideme , ale cestu sme si užívali.
Zrazu sme zastavili na parkovisku, šofér vystúpil z auta a chvíľu asi nemohol uveriť koľko nás tam vlastne je. Bolo nás cez 20. Naplnený adrenalínom z jazdy smrti sme sa nechali unášať davom vybehli niekoľko schodov a ocitli sa na brutálnej párty niekde na útese.
Skvelá hudba, super ľudia, bar v pojazdnom minibuse a DJ uprostred kamenného altánku, kde bola párty v plnom prúde. Tú atmosféru sme nasali v sekunde.
Bolo to niečo, ako tajná surferská párty, na ktorú sme sa nejakým zázrakom dostali. V pozadí burácali vlny , všade okolo pobehovali ľudia so svetielkami čo si to namierili dole smerom dole k pláži, iní zase hore na kopec. Ako sa pomaly rozvidnievalo, okolie začalo dostávať tvary a my sme začali zisťovať, kde vlastne sme, ale stále sme netušili ako sa dostaneme späť.
Najlepšie bolo, že takmer všetci koho sme sa pýtali povedali, že netušia kde sú a dostali sa tu s partiou ľudí na korbe auta. Zakaždým mi to vyčarilo úsmev na tvári, pretože som vedela , že stratení v krajne zázrakov nie sme sami.
Na parkovisku sme zaklopali na okno auta, kde niekto spal a spýtali sme sa či by nás nehodil pred Rasta Bar, lebo to bol jediný názov čo sme si pamätali a bol v pešej vzdialenosti od našeho ubytka. Na prvý pokus sme narazili na toho správneho človeka, čo nás bez mihnutia oka hodil domov a nič za to nechcel.
Moc rozumné to nebolo, ale stálo to za to!
Nastúpiť na korbu asi nebolo úplne najrozumnejšie, no každopádne to bolo naše najlepšie rozhodnutie aké sme v ten večer mohli spraviť. Zažili sme párty o akej sa nám ani nesnívalo s ľudmi ktorí nič neriešia a užívajú si danú chvíľu naplno a ukázali nám, aké nákazlivé to je.
Fotky z tejto noci nemáme čo je dôkaz , že sme si to fakt užívali a nejaké mobily sme neriešili. No na druhý deň sme samozrejme to miesto nejakým zázrakom vypátrali takže vašej predstavivosti trochu napomôžem aspon fotkami za bieleho dňa.
A akú našialenejšiu párty si zažil ty? Kľudne sa s nami o to tvoje naj podeľ v komentároch.
Napíšte komentár