Vietnam je úžasná krajina plná prekvapení. Pre mňa bolo jedno z nich, keď som sa v rámci cestovania Vietnamom zrazu ocitla v Rusku.
Nie len že jedálne lístky boli písané azbukou, dokonca aj domáci ovládali tento jazyk lepšie ako angličtinu.
Problém s touto skutočnosťou nastal, keď sme zbehli do mesta vyjednať nejakú túru za rozumnú cenu. No niekedy ruky nohy nestačia . Na naše šťastie mala priateľa na telefóne, naopak na naše nešťastie nejako nepovedali , že tá skvelá cena je len za šoféra. Bolo nás 6 takže nás to vyšlo aj tak lepšie ako požičať skútre, ale to nemení nič na tom, že sme zostali nemilo prekvapení, keď sme na každom mieste museli platiť ešte vstupné a dve zo 4 zastávok sme mali po ceste z ubytka, takže sme tam už boli.
Najviac vtipná mi prišla zastávka v rybárskej dedíne. Zastal nám na parkovisku , že si môžeme urobiť foto. A áno to bola jedna z vecí, kde sme už boli, pretože výhľad bol naozaj krásny, ale okolo návštevy tej dediny to ani nešlo a predávať to ako bod programu je už aj na nás trochu moc. Ale Rusi si asi nesťažujú.
Ďaľšia zastávka bola prechádzka v kaňone a brodení sa v potôčiku, kde sme samozrejme tiež museli zaplatiť vstup, ale kľudne by som to vynechala, pretože to bolo preľudnené a na konci nečakalo žiadne prekvapenie, ktoré by vyrazilo dych a človek by si povedal, že tie peniaze boli dobre investované.
To na čo sme sa ale tešili najviac bola návšteva dún. Aj to bol dôvod prečo sme si boli zháňať Jeep v meste, aby nás tam poriadne prevetral. To sa ale nestalo. Zase nás tam iba vyhodil a odprevadil ku skupinke ľudí , kde sme si mali zaplatiť štvorkolku, ktorá nás vyvezie na dunu a zvezie dole. To sme ale radikálne odmietli, na cestu sme si kúpili pifko a šli sme na duny napešo. Samozrejme sa nám to pokúšali vyhovoriť, ale zakázať nám to nemohli.
A musím povedať, že sme urobili dobre. Štvorkolky boli na jednej dune jedna za druhou a okolo nich milión ľudí. My sme si vyšliapali jednu z tých vyšších a boli sme tam sami. Urobili nejaké fotky a vďaka spadnutej plechovke od piva zažili aj kopu srandy, pretože po ňu bolo treba zbehnúť a keď už tak už vo veľkom štýle. Šípka dole kopcom , či váľanie sudov. Štýl bol voliteľný, cieľ jasný. Komu plechovku odfúklo, musel sa postarať o to, aby sa dostala do koša a nie ostala ležať pod dunou.
Posledným bodom programu bola návšteva iných dún, z ktorých sme mali pozorovať západ slnka. To miesto sme navštívili ráno a boli sme tam len my dvaja, podvečer to ale bolo ako na trhovisku. Bonus bol , že slnko sa schovalo za oblaky a nevypadalo to, že sa ešte ukáže tak sme to otočili a nechali sa odviesť do reštiky kúsok od nás a večer zakončili pri bazéne.
Pred celým našim výletom sme sa ešte stretli s miestnou policajnou mafiou.
To, že Rusi nezjednávajú ceny,čo znamená, že tam kde sa zdržiavajú sú vždy vyššie asi viete a pre našu nevýhodu vedeli to aj policajti. Až neskôr sme sa dozvedeli , že sa tam na skútri jazdiť neoplatí. Majú svoje obľúbené miesto, kde zarábajú kráľovské peniaze na úplatkoch od turistov. Jediný oficiálny vodičák je ten vietnamský, takže pokiaľ aj všetko dodržíte, aj tak na vás majú čo vytiahnuť. Nám sa stalo, že nás zastavili až na druhý deň, keď sme sa už vracali na ubytovanie odovzdať skútre po tom, ako sme si v meste zjednali ten trip po okolí. Začali s miliónom (cca 40 eur) na osobu no vďaka tomu, že sme so sebou mali rodeného zjednávača a to môjho priateľa, nás pokuta vyšla pre oboch „iba“ na 250 000 VD (cca 10 eur). Peniaze si ale z ruky nevzali. Museli sme ich dať do skútra a vzali si ich až potom ako sa uistili , že sa nikto nepovolaný nepozerá.
Po zaplatení sa na nás pekne usmiali a poslali nás rýchlo preč.
Vietnam je úžasná krajna a má toho toľko čo ukázať, ale musím povedať, že toto to miesto nie je!
Napíšte komentár