fbpx
  • Menu
  • Menu

Inle Lake – Miesto, kde čas plynie ako voda.

 

Po Yangone a Bagane sme zavítali na jazero Inle. Možno si poviete, že sme išli po zaručených miestach o ktorých sa človek dočíta všade, ale nepoznané sme si nechali na záver. Rozhodovali sme sa medzi Mandalay a Inle, ale nakoniec sme sa po rozhovore s domácimi rozhodli kvôli počasiu Mandalay vynechať. Či sme urobili dobre, alebo nie sa už teraz nedozvieme no s výberom sme boli spokojní.

Ako doposiaľ navštívené miesta, ani toto ešte nie je turizmom natoľko poznačené, aby vám to znechutilo pobyt v ňom. Dorazili sme podvečer, pretože presúvať sa autobusmi nejaký ten čas zaberie a z Baganu žiadny nočný nebol voľný, tak nám neostávalo nič iné ako obetovať deň.

Podvečer sme sa stihli akurát najesť a aj keď sme mali vychytané z netu nejaké to párty miesto, nedostali sme sa k nemu, zato sme si v stánku pri ceste kúpili fľasku miestnej whisky a s našimi španielskymi susedkami z ubytka sme si spravili príjemný večer pri bazéne.

Dôvod vynechania párty bol možno aj ten, že na ráno sme si dohodli celodenný výlet po jazere. Od španielok sme sa dozvedeli, že si máme radšej priplatiť tých pár drobných za loďku iba pre nás, pretože by sme pri zdieľaní mohli dopadnúť ako ony a z jazera by sme videli iba obchody, nakoľko jedna z ich posádky trávila v obchodíkoch neprimerane veľa času.

Celodenný výlet je v podstate o navštevovaní rôznych tradičných manufaktúr, kde sa vám samozrejme snažia niečo predať. My sme boli nastavený nemíňať v predražených obchodoch a vidieť toho čo najviac a tak sme si to vždy celé obehli, povypytovali sa na veci, ktoré nás zaujímali, ale okrem jedného obchodíku sme si nikde nič nekúpili. Ja som ale zberateľ sôch z každej cesty a tak som drevenej dlhokrkej žene nemohla odolať.

Videli sme ako sa tkajú látky z lotosovej stonky, bavlny a hodvábu, ako vyrábajú lode, ktoré im na jazere slúžia ako nám autá, ručne šúľané cigarety rôznych príchutí, výroba papieru, či ako pracne sa vyrábajú strieborné šperky. Počas jednej zastávky boli prítomné aj dlhokrké ženy, ktoré tam chúďatká sedeli ako bábiky vo výklade. Aj keď po anglicky moc nevedeli snažili sme sa rozprávať priamo s nimi, čo ich očividne pobavilo pretože ostatní si ich fotia ako opičky v zoo, bez nejakého záujmu o ich kultúru. Dokonca aj stará pani, ktorá si tam tkala koberec dostala menší záchvat smiechu, keď Davidko jej pomôcku na oddeľovanie nití použil ako škrabátko na chrbát.

Najskôr sme chceli ísť navštíviť aj ich kmeň, no nejako sme si to rozmysleli. Predsa len my do ich sveta nepatríme a určite mnoho ľudí tam chodí bez akejkoľvek úcty k ich životu a sú to len lovci fotiek. Samozrejme si to nemyslím o všetkých no predsa len sú veci, ktoré by mali ostať autentické a nemusíme ich za každú cenu ruinovať našou kultúrou a predovšetkým peniazmi.

Ak sa chceš o kmeni dlhokrkých žien a o ich pôvode dozvedieť niečo viac odporúčam tento článok:  https://www.izlato.sk/blog/vnimanie-krasy-vo-svete-kruhy-na-krku-n488.html

Silu peňazí od turistov už na plno spoznali na jednom mieste. Shwe Indein Pagoda. Je to miesto, kde sú
stovky maličkých pagod, ktorých centrom je samozrejme jedna obrovská. Toto miesto ale už svoju cenu spoznalo. Pri vystúpení sme dostali pol hodinu rozchod. Nemožné stihnúť to napešo, ale celé je to premyslené, pretože tam čakajú na skútroch , že vás podvezú, aby ste to stíhali. Už tam zaviedli dokonca aj poplatok za používanie kamery , fotáku, či telefónu a samozrejme poplatok je iba za jedno zariadenie. Je to síce iba nejakých 30 centov no v tomto prípade ide skôr o princíp ako o cenu. Celé sme si to ani poriadne neužili, pretože nás tlačil čas. No nejakým zázrakom v prípade , že chceme ísť na vyhliadku samozrejme za príplatok sme dostali ešte 20 minút. Po odmietnutí, čas ale ostal na prvotnej pol hodine. Toto nás trochu znechutilo a nálada sa zmenila na nasranosť, ale to nás časom prešlo. Nešlo o závratné ceny. Išlo o spôsob ako chcú tie peniaze z nás dostať.

Výlet sme si každopádne užili a za 7 hodín na loďke, počas ktorých nás stihlo poriadne spiecť, ale aj premočiť na nitku, sme sa dozvedeli mnoho nového, spoznali zase raz iný spôsob života a to celé nás stálo cca 15 euro na loďku takže 5 euro na osobu nakoľko sme to nezdieľali.

A aj toto je jeden z dôvodov, prečo sa táto krajina ešte stále oplatí. Časom a prílivom turistov prídu na to ako zarábať peniaze stále na viac a viac veciach. A aj keď to pre ich ekonomiku určite bude prínosom, autentickosť tohto miesta sa vytratí a tak ak ešte rozmýšľate rozhodnite sa rýchlo.

Fotky – Inle Lake – Miesto, kde čas plynie ako voda.

Leave a reply

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.