Jazero Inle
Po Yangone a Bagane sme zavítali na jazero Inle, ktoré je záme rybármi s typickým veslovaním. Miestni Intha rybári používajú špeciálnu techniku veslovania jednou nohou, vďaka čomu majú voľné ruky na manipuláciu s rybárskymi sieťami. Tento spôsob je jedinečný na svete.
Možno si poviete, že sme išli po zaručených miestach kam chodia všetci, ale Myanmar ešte nie je turizmom natoľko poznačený, aby vám to znechutilo pobyt v ňom. Práve naopak.
Celkovo dopátrať sa k akýmkoľvek informáciám o Myanmare je stále náročné,
nakoľko táto krajina bola turismu bez nejakých vačších obmedzení otvorená iba pár rokov a nestihla ešte zažiť ten bum ako napriklad susedné Thajsko.
Z Baganu ku Inle
Infraštruktúra medzi hlavnými turistickými miestami je ako tak spoľahlivá, ale treba rátať s tým , že presúvať sa autobusmi nejaký ten čas zaberie. Pôvodne sme chceli ísť nočným busom, ale na to by sme nemohli byť tak spontánny. Keď sme sa rozhodli presunúť z Baganu žiadny nočný spoj už nebol voľný, tak nám neostávalo nič iné ako obetovať deň na ceste a zobrať ten ranný.
V podstate sme sa rozhodovali sme sa medzi Mandalay a Inle, ale nakoniec sme sa po rozhovore s domácimi rozhodli kvôli počasiu Mandalay vynechať. Či sme urobili dobre, alebo nie sa už teraz nedozvieme no s výberom sme boli spokojní.
Do Inle sme dorazili podvečer a na ráno sme si dohodli celodenný výlet po jazere.
Celodenný výlet po jazere Inle
Od ľudí na našom ubytovaní sme sa dozvedeli, že si máme radšej priplatiť tých pár drobných za loďku iba pre nás, pretože by sme pri zdieľaní mohli dopadnúť ako oni čo videli iba obchody, nakoľko jedna z ich posádky trávila v obchodíkoch neprimerane veľa času.
Celodenný výlet je v podstate o navštevovaní rôznych tradičných manufaktúr, kde sa vám samozrejme snažia niečo predať, no robia to veľmi prirodzene a do ničoho vás nenútia.
My sme boli nastavený nemíňať na veci čo nepotrebujeme a vidieť toho čo najviac a tak sme si to vždy celé obehli, povypytovali sa na veci, ktoré nás zaujímali, ale okrem jedného obchodíku sme si nikde nič nekúpili. Ja som totiž zberateľ sôch a z každej cesty si nejakú doesiem. Takže ako náhle som uvidela z mahagónu vyrezanú sochu dlhokrkej ženy, nemohla som odolať.
Počas výletu sme videli ako sa tkajú látky z lotosovej stonky, bavlny a hodvábu, ako ručne vyrábajú lode, ktoré im na jazere slúžia ako nám autá, ručne šúľané cigarety rôznych príchutí, výroba papieru, či ako pracne sa vyrábajú strieborné šperky.
Dlhokrké ženy kmeňa Kayan
Počas jednej zastávky boli prítomné aj dlhokrké ženy. Existujú aj legendy, podľa ktorých ich mali kruhy chrániť pred útokmi tigrov alebo zlými duchmi. Oficiálne je ale predĺžený krk znakom ženskej krásy a pôvabu a zároveň sa tým ženy odlišovali od iných kmeňov a posilňovali svoju identitu.
Tu ale chúďatká sedeli ako bábiky vo výklade. Aj keď po anglicky moc nevedeli snažili sme sa rozprávať priamo s nimi, čo ich očividne pobavilo, pretože ostatní si ich fotia ako opičky v zoo, bez nejakého záujmu o ich kultúru. Dokonca aj stará pani, ktorá si tam tkala koberec dostala menší záchvat smiechu, keď Davidko jej pomôcku na oddeľovanie nití použil ako škrabátko na chrbát.
Najskôr sme chceli ísť navštíviť aj ich kmeň, no nejako sme si to rozmysleli. Predsa len my do ich sveta nepatríme a určite mnoho ľudí tam chodí bez akejkoľvek úcty k ich životu a sú to len lovci fotiek.
Samozrejme si to nemyslím o všetkých, no sú veci, ktoré by mali ostať autentické a nemusíme ich za každú cenu ruinovať našou kultúrou a predovšetkým peniazmi.
Silu peňazí pri Pagode Shwe Indein už objavili, ale ten spôsob...
Na Myanmare je úžasné to, že si vás ešte stále vážia ako turistu, ktorí prišiel spoznávať ich krajinu a kultúru a nechcú od vás za každú cenu ťahať peniaze.
Na jazere Inle sú už ale daľej a silu peňazí od turistov už na plno spoznali. Niekto to robí nenápadne, s jemnou prirážkou na cenách, čo je za mna v poriadku, no na tomto mieste to robia veľmi premyslene a v podstate vám nedávajú na výber.
Je to miesto, kde sú stovky maličkých pagod, ktorých centrom je samozrejme jedna obrovská.
Pri vystúpení sme dostali pol hodinu rozchod, čo je samozrejme nemožné stihnúť napešo, ale celé je to premyslené a začína to už vlastne pri časovo obmedzenom vstupe.
Hneď po vystúpení z lodičky tam už čakajú na skútroch , že vás podvezú, aby ste to stíhali. Dokonca je zavedený aj poplatok za používanie kamery , fotáku, či telefónu a samozrejme poplatok je iba za jedno zariadenie. Je to síce iba nejakých 30 centov no v tomto prípade ide skôr o princíp ako o cenu.
Celé sme si to ani poriadne neužili, pretože nás tlačil čas. No nejakým zázrakom v
prípade , že chceme ísť na vyhliadku samozrejme za príplatok sme dostali ešte 20 minút. Po odmietnutí, čas ale ostal na prvotnej pol hodine.
Toto nás trochu znechutilo a nálada sa zmenila na nasranosť, ktorá na chvíľu pokazila dojem z toho peknéha dňa čo sme zažili. Nešlo o závratné ceny. Išlo o ten spôsob ako chcú tie peniaze znás dostať.
Výlet sme si každopádne užili a za 7 hodín na loďke, počas ktorých nás stihlo poriadne spiecť, ale aj premočiť na nitku, sme sa dozvedeli mnoho nového, spoznali zase raz iný spôsob života a to celé nás stálo cca 15 euro na loďku takže 5 euro na osobu nakoľko sme to nezdieľali.
Aká je aktuálna situácia?
Myanmar je oficiálne znovu otvorený pre turistov od 22. apríla 2025, keď boli obnovené e-víza, no krajina zostáva poznačená občianskym konfliktom a následkami zemetrasenia z marca 2025. Niektoré regióny sú rizikové a neodporúča sa tam cestovať, no miesta ako Yangon, Bagan, Inle Lake či Dawei sú pre návštevníkov prístupné.
Návšteva Inle určite stojí za návštevu. A nie len Inle, ale celkovo Myanmar. Oplatí sa navštíviť ho skôr, než ho objaví celý svet, kým je ešte stále bez masového turizmu, s autentickou atmosférou a srdečnými ľuďmi. S prívalom turistov sa autentickosť tejto krajiny vytratí a tak ak ešte rozmýšľate rozhodnite sa rýchlo.
My sme túto cestu absolvovali v lete 2019, ale túto zimu sa tam pravdepodobne vydáme znova.
Napíšte komentár