Veľká noc na Korzike pod stanom
Veľká noc po našom spočíva v tom , že kúpime nejakú lacnú letenku a vyrazíme na 4 dni za dobrodružstvom. Tento rok sa nám ale žiadna nepodarila uloviť, tak sme museli vymyslieť plán B. Ideme autom stanovať na Korziku.
Zo Švajcu, kde žijeme je to do prístavu Livorno 6 hodín cez Taliansko. Tento prístav je síce trochu ďalej, ale trajekt ide iba 4 hodiny a je o poznanie lacnejší.
Plánovanie cesty sme trochu podcenili.
Prípravu sme tento krát trochu podcenili, pretože sme rátali so zisťovaním informácií za jazdy cez internet, no až na poslednú chvíľu sme zistili , že nám tam roaming neplatí.
Prvý cieľ bol jasný. Zohnať domácu simku. Táto výzva sa môže zdať jednoduchá, no v krajne, kde na vás každý hovori po francúzsky a ráta s tým, že rozumiete to bolo celkom vtipné, no nie nemožné.
Ľudia na Korzike sú našťasite veľmi milý a nestrácajú vieru v to , že keď vetu zopakujú niekoľko krát a pomalšie, zrazu porozumiete. Takže ruky nohy a ide sa.
Spoznávanie ostrova mohlo začať.
Výhody cestovania mimo sezónu
Sever ponúka veľa krásnych výhľadov a zákutí, ktoré netreba nejako extra hľadať, stačí mať oči otvorené . Zastavili sme si kde sa nám zachcelo, pretože premávka nebola takmer žiadna, čo je pri cestovaní v období Veľkej noci jedno obrovské plus.
Trochu sme sa obávali, či si budeme mať kde kúpiť jedlo na večeru a raňajky, ale aj to bolo vybavené bez problému za jazdy. Takže oči na stopky a hľadajme vhodné miesto, kde by sme si rozložíme stany.
Trefa do čierneho bol výhľad z kopca na lúku na pobreží. Dostať sa k plážam na Korzike nie je úplne najjednoduchšie, ale tá ktorú sme zbadali, mala prístupovú cestu, pretože v jej blízkosti bol maličký hotel. Všade boli značky so zákazom pre karavany, ale to miesto bolo dokonalé.
Nechceli sme riskovať pokutu a opletačky so zákonom ale chceli sme tu ostať. Okrem hotela sa tam ale nachádzal aj domčen a na naše štastie sa okolo neho motal nejaký pán. Zašli sme za ním a spýtali sa, či tu jenu noc môžeme stanovať. Boli sme na očividne súkromnom pozemku a predpokladám, že patril jemu.
Ako inak ujo si šiel svoje po francúzsky, ale rukami nohami sme našu prozbu zo seba dostalii a on s úsmevom na tvári iba kývol hlavou , že to nie je problém.
Či nás pochopil alebo nie, nebolo úplne jasné, no políciu na nás nik nezavolal a my sme sa rozložili na úplne luxusnom mieste.
Pozbierali sme si na pobreží naplavené drevo, založili oheň na pláži, pri západe slnka sme si dali sprchu v potoku, ktorý mohol mať tak 10 stupňov a večer si užili v nádhernom prostredí za šumu mora a praskania ohňa.
Keď sa romatická predstava stretne s realitou
Ráno už tak ideálne nevypadalo. Boli sme dolámaní a na pol zamrznutí. Počasie cez deň ani len nenasvedčovalo , aká zima nás čaká v noci. Na toto sme pripravení neboli a tak po prvej noci, bolo rozhodnuté , že tú ďalšiu už strávime niekde za múrmi budovy a nie za látkou stanu.
Pobalili sme si svoj hotel znova do kufra auta a vybrali sa na vyhliadku kúsok od nás, pod ktorou sa rozprestierala azbestová pláž.
Pri vystupovaní z auta som sa nemohla zdržať smiechu, nakoľko Kika prišla na to že je bez topánok. Nedokázali sme pochopiť ako si niekto nevšimne , že je bez nich, ale čo už. Stalo sa. A nie iba Kike. Mne sa to podarilo v Nórsku uprostred zimy. Tiež som zrazu bola bez topánok a vysvetlenie nikde. Moje som už nenšla ale Kika mala stále nádej, že ostali niekde na lúke a tak sa po ne vrátila.
Mne osobne by sa páčilo viac, keby behala ďalšie tri dni v ponožkách, no bola som prehlasovaná. Štastie bolo na jej strane a tenisky čakali krásne nastúpene na mieste, kde sme stanovali. Počas čakania sme si s Davidkom sme si dali prechádzku na pevnosť, porobiť nejaké zábery do videa a s perfektným načasovaním sme sa stretli zase raz všetci štyria v kaviarničke na zákrute.
Za tých pár dní som si všimla , že takmer v každej dedinke sa spoločenský život odohráva na zákrute. Nikde nič, potom jeden dva domy pri hlavnej ceste, zákruta a tam obchod, pumpa, reštaurácia, kaviareň, dokonca galéria a to všetko cca na 20 metroch .
Zo stanu do vily
To , že nebudeme stanovať znamenalo, že si musíme nájsť nejaké ubytovanie s kuchynkou, pretože Korzika medzi najlacnejšie krajiny teda určite nepatrí a veľa peňazí vie človek ušetriť práve na strave.
Podarilo sa nám nájsť zodpovedajúci bungalov na bookingu len s hľadaním reálnej adresy to bolo tažšie. Keď sme sa už nejakú chvíľu motali hore dole a domácim bolo asi divné čo tam vôbec robíme, rozhodli sa nám pomôcť s hľadaním. Asi cez troch ľudí sme sa konečne dostali k pani, u ktorej sme si bookli ubytko.
Problém ale nastal, keď nám oznámila, že ona žiadnu rezerváciu od nás nemá a nik nevedel , kde sa stala chyba. Nami booknutý bungalov bol obsadený robotníkmi a peniaze boli stiahnuté. Po celkom dlhom telefonáte cez pár ľudí v jednej chvíli, kde bolo potrebné tlmočiť, kontrolovať maily a neviem čo ešte, sa chyba našla. A to, že ubytko bolo síce zarezervované na jednu noc z 20. na 21 pre 4 osoby, ale nie v apríli , no až v septembri. Neverím , že sa nám to stalo znova.
Človek by očakával problém , no nás čakalo prekvapenie. Za rovnakú cenu sme sa mohli ubytovať v novostavbe v niekoho krásnom štvorizbovom rodinnom dome s obrovskou terasou a výhľadom na zeleň. Majiteľ bol zjavne nejaký čas preč, čo naznačovali všade prítomné pavúky, v inak čistom dome, no to nám neprekážalo. Vzali sme do ruky vysávač a trochu si to upratali, navarili si a zbytok večera sme strávili pri drinku a hraní spoločenských hier, ktoré sme našli v obývačke, pretože v ten deň sme celkom slušne premrzli z všadeprítomného chladného vetra.
Tri noci sú málo, ale lepšie ako nič
Musím povedať , že sme asi urobili chybu, keď sme sa rozhodli obehnúť dookola celý ostrov. Tak ako bol sever a západ rozmanitý, tak bol juh a východ jednotvárny.
Na Korzike sú vraj pláže, ktoré sa dajú porovnávať s „karibskými“, ale dostať sa tam je možné iba na pešo a zaberie to dosť času, takže sme sa držali na ceste a dúfali, že nejakú spomínanú pláž stretneme po ceste. Jedna sa nám do cesty priplietla, no šok nastal pri platení v plážovom bare mimo sezóny, kde sme za veľké pivo dali 9 EUR. Asi prirážka za dostupnosť pláže autom.
Za návštevu stojí určite aj nádherné mestečko Bonifacio, ktorého hlavná ulica bola síce premnožená turistami, no stačilo odbočiť do jednej z mnohých bočných uličiek a atmosféra sa zmenila a ocitli sme sa tam samy. Takže určite odporúčam nedržať sa hlavnej trasy, ale pobehať uličky z prava do ľava.
Na Korziku sa na otočku asi nechodí, ale neľutujem, že sme sa na Veľkú noc rozhodli práve pre tento ostrov. To že sme neobehalli tie najkrajšie pláže nám zase až tak neprekážalo, pretože na kúpanie to definitívne ešte nebolo. Príroda nám toho mala stále čo ukázať a motať sa tak malým ostrovom mimo sezóny je určite na nezaplatenie.
A čo ty. Preferuješ tradičnú Veľkú noc, alebo predĺžený víkend využívaš na cestovanie?
Napíšte komentár