fbpx
  • Menu
  • Menu

Vietnam trip začal tak klasicky po našom

Naša cesta do Vietnamu začala celkom nečakane…. Čo to trepem… nevedeli sme sa dočkať, kedy nám v práci padne a my si pobalíme naše bágle. Ono to naozaj prišlo a my sme teraz na ceste za novým dobrodružstvom.

Ako to už býva tak k lacnej letenke patria aj dlhé prestupy a vzdialenejšie letisko. Aspoň v našom prípade to tak je. Kým sme sa dostali do Siagonu prešli asi tri dni. Tie časové posuny ma trochu mätú , ale tak čo viem určite je , že sme vyrazili v piatok a dnes je pondelok.

10 hodinový let do Pekingu sme takmer celý prespali , čo sa nám stalo prvý krát, takže ako tak sme boli fit na nejaký ten výlet mimo letisko. To by sme ale neboli my keby sa nám podarilo dostať sa von na prvý krát. Číňania sú tak nenormálne neochotní, že nás posielali zprava doľava a my sme dve hodiny strávili prechádzaním kontrol, až sa nakoniec niekto zľutoval a povedal kde sa stala chyba. Akosi sme si nevšimli prepážku, kde sa udeľuje vízum. Po troch hodinách sa nám podarilo sa dostať von a aj keď na nás znova začala padať únava, tá zima nás prebrala v sekunde. Von okolo nuly, ale to nás neodradilo vydať sa na čínsky múr. Z prvotných 1 600 yunou sme to zjednali na 700 čo bola určite super kúpa. Počasie sme mali ukážkové. Ani obláčika ľudí tiež tak akurát a zimu sme nejako predýchali. Stavba je to brutálna. Určite pri prestupe odporúčam k nemu vybehnúť.

Po tomto našom výlete sme sa krásne premrznutí vrátili na letisko a našli si kľudné miestečko kde chalani ešte na nejakú hoďku zalomili a ja som si únavu šetrila na posledný prelet smer Saigon pretože 6 hodín sedieť v lietadle, čo by som porovnala k našemu Rynair by som asi nedala. Radšej podriemkávať, ako myslieť na to , že ma všetko bolí, lebo nemám miesto na pohyb.

Po troch dňoch sme nakoniec dorazili do našej cieľovej destinácie. Už len víza do pasu a môžeme si gratulovať, že sme to zvládli. Takto nejako by to malo vypadať. U nás sa ten záver ešte trochu zamotal. V rade na víza som si chcela vytiahnuť pas. Tu nastal ale problém, pretože som ho zrazu nemala, lietadlo už bolo zatvorené. Keby že sa mi to stane v Číne tak asi teraz píšem o tom ako ma poslali domov. Tu zapojili všetky mozgové bunky a po niekoľkých telefonátoch a pár nekonečných minútach dorazila správa , že pas sa našiel.

Bum víza do pasu, zmeniť peniaze a jazda sa vystrieť a pospať ako človek. Chceli sme využiť Grab ale odchytil nás chalanisko , že nám dá lepšiu cenu ako píše Grab. Tak sme súhlasili a sadli do auta. Zaplatiť bolo treba dopredu, pretože šofér bol niekto iný ako dohadzovač. Tu ale zahrali svoju hru asi milión krát vyskúšanú. Ukáž pomôžem ti vytiahnuť správne bankovky. Bez opýtania ruka v peňaženke potom sekundové vyrušenie pozornosti nejakou hlúposťou. Keď si chcel David skontrolovať stav peňazí po tomto ataku už sme boli v pohybe a zrazu potreboval navigáciu. Až na hotely peniaze prepočítal a skoro ho treslo u zem. Cez 200 eur chýbalo. Jednoducho tí zmrdi mafiánsky si spravili krásny vianočný darček . Asi sa riadili heslom nevyspatí turisti najlepší turisti.

Ale hlavné je že nám sa nič nestalo , sme v cieli a po horšom štarte sa to bude hádam už iba zlepšovať. Náladu nám to na nejaký čas narušilo, ale určite nepokazilo.

Leave a reply

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.