Určite ste už zaregistrovali, že sme sa aj napriek Coconovému šialenstvu rozhodli zbaliť batohy a vyraziť za novým dobrodružstvom.
Na výber toho moc momentálne nie je a tak sme skončili v Afrike a to konkrétne v Tanzánii.
Články normálne píšem až po nejakom čase od návratu, aby sa mi zážitky uložili v hlave a ja som tak znova mohla zažívať počas písania to všetko znova. Teraz urobím ale výnimku, nakoľko Tanzánia je momentálne dosť aktuálna a možno nie každý vie, že to neznamená iba Zanzibar, ale aj pevninu a s ním spojene safari.
My sme sa rozhodli si ako Vianočný darček darovať si práve tento zážitok. A musím povedať, že toto rozhodnutie jednoznačne stálo za to.
V tomto období sa mnoho z vás chystá týmto smerom , no väčšina má v pláne zakotviť to na Zanzibare. Ja by som vám chcela nasadiť chrobáka do hlavy. Na vlastné triko sa to dá finančne zvládnuť, aj keď vás musím vopred varovať. Lacné to určite nebolo. No na druhej strane určite o poznanie lacnejšie, ako keby ste sa mali spontánne rozhodovať priamo na Zanzibare.
Keď máte v hlave navštíviť nejakú turistickú pecku, tak je vždy najlepšie zorganizovať si to cez lokálnu spoločnosť. Prípadne cez lokálca, na ktorého ste dostali kontakt, alebo ho samy spoznali.
A presne toto vám dnes “ponúknem”. My sme to šťastie na kontakt pred cestou nemali a tak som hľadala lokálnu spoločnosť na internete.
Cena za hlavné letenky z Európy je veľmi individuálna a tak keď ich odmyslím, tak nás samotné safari stálo zhruba 500 Eur.
Naša hlavná letenka končila v Dar Es Salaam, no čo som pozerala lety, rovnaký budget by ste potrebovali aj zo Zanzibaru.
No aby som nikoho nemotala, jasne stručne a výstižne, aspoň dúfam, vám to teraz rozpíšem.
- Letenka z Dar Es Salaam na letisko Kilimanjaro – 80Eur (Precision Air) inkl. podpalubná batožina
- Letenka z letiska Kilimanjaro – na Zanzibar – 80 Eur ( Tanzania Air) inkl. Podpalubná batožina
- Pri vnútroštátnych letenkách platí, o čo skôr kupujete, o to menej zaplatíte.
- 3 dňové safari 350 dolárov na osobu ak ste traja. Tu zase platí, čím viac vám tým nižšia je cena na osobu.
No a čo tých nami 350 dolárov obsahovalo?
Nakoľko sme nechceli strácať čas, hneď v deň príletu sme si bookli let do Arushe. Na prestup sme si nechali pár hodín, aby sme náhodou let neomeškali. Predsa len bolo treba vybaviť nejaké oficiality ako víza, peniaze, simku a tak. Od momentu ako sme vystúpili na letisku pod Kilimanjarom bolo o nás postarané. Po vyzdvihnutí batožiny na nás už vonka čakal šofér, čo nás zobral na hotel, kde nás už čakal Mohamed, cez ktorého som to celé vybavovala, aby nám upresnil program a doladili sme nejaké detaily.
V cene bola aj City Tour, no my sme ju v prvý deň nemohli absolvovať, nakoľko sme prileteli až okolo deviatej večer. Ale o nič sme ukrátení neboli, pretože sme si to preložili na posledný deň. To bol aj dôvod prečo sme si bookli let na Zanzibar až na tretiu poobede.
Ale penke deň po dni.
Prvý deň
Presun z letiska na hotel bol v cene. Večera na prvý deň ale nie. To ale určite nevadí, pretože v Arushe je naozaj veľa možností najesť sa na ulici, takže vám večera nijako rozpočet neovplyvní a aspoň spoznáte lokálnu kuchyňu.
Druhý deň
Z hotela sme odchádzali zavčas rána a raňajky sme mali až na mieste našeho ďalšieho ubytovania, pretože sme sa pripájali k jednému chalanovi na túru do krátera Ngorongoro. V podstate sme nevedeli ako bude naše ubytko vypadať, a o to viac sme boli milo prekvapení, keď nás tam nečakali stany, ale izba s horúcou vodou a bazénom na záhrade. Samotné safari je zážitok na celý život, a pokiaľ ste ešte na žiadnom neboli nebudete ľutovať. Samotné prostredie krátera je nádherné. Človek si možno kráter predstaví ako povrch mesiaca, tento je ale v tomto období zelenší ako akákoľvek oáza.
Obed sme mali pri jazierku, kde sa kúpali hrochy, takže sme pre istotu mali oči stále na stopkách aby sa nejaký odvážlivec nerozhodol na nás zaútočiť. Žiadna akcia sa ale nekonala. Po obede sme naskákali znova do auta a pokračovali v “hre” ako to oni volajú.
Po celom dni v aute je človek jemne unavení, my sme mali k tomu za sebou skoro 36hodinovú cestu a spánok v lietadle nie je veľmi odpočinkoví, takže sme po večeri padli do postele ako zabití. No pred večerou sme sa stihli prejsť po dedinke, kde bolo ubytko a užiť si atmosféru afrického vidieku. V krátery sme videli množstvo divej zveri o akej by sa ti ani nesnívalo a už sme sa nevedeli dočkať druhého dňa nakoľko ja milujem žirafy a národný park Tarangire mi ich sľuboval.
Tretí deň
Raňajky sme mali na osmu, takže sme bez problému dospali deficit a mohli sme vyraziť na safari, tento krát do už spomínaného národného parku Tarangire. Mňa samozrejme najviac potešila prítomnosť žirky takmer na každom kroku. Čo bola ale topka, ktorú som nečakala? Obrovské stádo slonov, na ktoré sme narazili. Mohlo ich byť tak 3O a vzdialenosť na pár metrov. Mama stáda nás stále čekovala a v jednej chvíli to vypadalo, že sa na nás rozbehne. No to sme si mysleli iba my. So šoférom to ani necuklo.
Ešte pred prejdením hraníc parku sme si ale urobili malú zastávku.
V aute sme mali okrem nás jedného Maďara, ktorý mal po safari v pláne navštíviť masajskú dedinku, no nakoľko sme okolo jednej šli, tak sme neplánovane vybočili z kurzu a túto zastávku absolvovali spoločne. Miestna tanečná skupina tvorená prevažne z žien nám zatancovala, ukázali nám ako žijú a tiež ich miestnu školu a skôr, ako si rozložili obchod so suvenírmi, sme sa s nimi milo rozlúčili, že musíme ísť pretože na nás čakajú zvieratká. Táto odbočka z kurzu nás stála 50k šilingov čo je zhruba 17 Eur( cena pre všetkých 4 nie na osobu)
Po ukončení dňa n národnom parku sme sa presunuli znova do Arushe do rovnakého hotela. V tento deň sme už tiež večeru v cene nemali, ale stále platí, že street food vám dieru v rozpočte neurobí. Čo ma ale milo prekvapilo je kuchyňa v Tanzánií, ktorá je naozaj chutná, a to mne len tak niečo nechutí.
Štvrtý deň
Posledné raňajky na hotely stále v cene. V rámci túry po meste sme sa rozhodli využiť len jednu možnosť a to prechádzku k vodopádu Mira. Je to v chránenej oblasti, takže sme museli platiť vstup 10 dolárov. Je to prechádzka tak do hodinky v krásnom kaňone uprostred džungle, len som si nie istá, či je tá cena tomu odpovedajúca. Na našich cestách sme sa zadarmo odstali na oveľa úchvatnejšie miesta, ale Afrika je hlavne o peniazoch. V parku sme boli jediný, takže sa k nám pridali všetci sprievodcovia. To by až tak nevadilo , lebo sme mali dosť času sa s nimi porozprávať o živote v Tanzánií, len na konci chcel od nás každý nejaký príspevok za to, že nám robili spoločnosť. To ale bohužiaľ k Afrike nejako patrí a my s tým nič neurobíme. Po ceste na letisko sme sa ešte zastavili v miestnej reštike na obed aj s našim šoférom, kde jedno dobrodružstvo skončilo a ďalšia časť mohla začať.
Čo bol ale mierny šok na konci tohto tripu? Táto cena nie je v rátane tipu pre šoféra a kuchára. O tom, že im nejaký máme dať nás Mohamed samozrejme informoval, len nám zabudol podotknúť, že šofér ani kuchár od neho žiadnu výplatu nedostáva a ich zárobok je čisto o tringelte, ktorý od nás dostanú. Nepísané pravidlo je 10 dolárov na deň na osobu. My sme im dali 10 000 šilingov na osobu, čo pre každého robilo zhruba 10 dolárov za celý čas. Mohamed to ale nehrotil, pretože z nás asi vycítil, že máme nejaký ten budget. A podľa mňa im to dorovnal.
Tak čo vy na to? Bola by takáto odbočka na safari aj pre vás? Tak sa ma nebojte kontaktovať a ja vám posuniem kontakt na Mohameda s ktorým som toto celé dohodla.
A malý bonus pre odvážnejších. Za tých pár dní sme získali aj kontakt na domáceho freelencera, ktorý nepracuje pre žiadnu cestovku a vedel by vám urobiť itinerár na mieru za lacnejšie. Stačí mu napísať, a môžete sa s ním dohodnúť. Mať kontakt na takéhoto freelancera vás dokáže dostať aj na Kilimangaro za zlomok ceny akú uvádzajú cestovky. Tak čo vy na to? Našiel by sa nikto, čo takéto sližby vyskúša v praxi?
Dúfam, že vám tento článok pomôže pri rozhodovaní, prípadne poslúži ako porovnávač cien na ktoré natrafíte.
Napíšte komentár